Štylistické ukotvenie v oblasti "A Umbra Omega" sa mu zrejme pozdávalo, a preto sa tentokrát neposúvame o dimenziu inam, ale cestujeme v rovnakom kompozičnom vesmíre. A to vskutku unikátnym spôsobom v súlade s ambíciami a víziou aké by sa dali od kapely formátu DHG čakať. Nakoniec je dobré, že som si dal s recenziou trocha načas, nakoľko preskúmať všetky skryté zákutia "Black Medium Current" chce čas, pričom k ozastnejšiemu vnemu pomohlo aj otupenie prvotného "wow" efektu, ktorý nahrávka v sebe obsahuje.
Tento je definovaný perfekcionistickým zvukom a produkciou, ktorá v plnom dynamickom rozsahu prekresľuje každý nástroj vrátane vokálu, ktorému diktuje hlavne melodická forma s bohatým využitím vrstiev. Už úvodné inštrumentálne klavírne takty "Et Smelter" nastavia tón i naládu celej nahrávky, ktorých sa ďalších sedemdesiat minút budeme držať. "Black Medium Current" je tak eklektický album, ktorý sa drží emocionálne depresívno melancholického náboja na veľmi širokej inštrumentálnej ploche, ktorej mohutný rozmer je ťažké obsiahnuť jedným posluchom.
Na druhej strane sa nedá hovoriť o neprístupnosti, práve naopak - nahrávka je otvorená s krištáľovo čistou produkciou a rýchlo vstrebateľná, ohromuje hlavne množstvom vyšperkovaných motívov a nečakaných zlomov nálad, štruktúr ako aj žánrov. Za všetky takéto momenty spomeniem záver úvodnej "Et Smelter" a jednu z kompozične najzaujímavejších vecí "It Does Not Follow", ktorá má nádherný "flow" nesúci sa na výraznej basovej linke a graduje až niekam do blackmetalových zákutí v strede na pozadí tepajúcej elektroniky, aby sme to uzavreli v zovretí ambientného zvukového priestoru. Jednoznačne je tu počuť, že s každým ruchom, zvukom alebo motívom sa kompozične pracovalo tak, aby vytvoril finálne umelecké spektrum a ťaživý emocionálny vnem.
Black metal nie je tentokrát nosnou témou, ale je podriadený cieľovej atmosfére a pracuje sa s ním úsporne. Ako celok je album možné vnímať aj cez jeho kozmickú atmosféru, ktorá je dokonale zhmotnená v bezútešnej forme implozívneho monumentu "Abyss Perihelion Transit" s rovnako tématizovaným klipom. Perfekcionizmus sprevádza vyváženie nástrojov a postupov a je možné si veľmi rýchlo obľúbiť každú skladbu. Nedržia sa totiž žiadnych kompozičných šablón ani klišé. Prekvapí doslova smutne krásny hlavný motív "Hallow" nasledujúci po refréne, aby sme ho v polovici rozlámali na kúsky a v poslednej tretine skladby znova zložili do úplne iného kompozičného tvaru stále sa držiac rovnakého vnútorného náboja skladby.
Celkovo je možné vyčítať súčasnej forme DØDHEIMSGARD len málo. Mierne zamrzí fakt, že chýba excentricita a extrémny náboj, ktoré zdobili "A Umbra Omega" tu chýbajú. Sú síce bohato nahradené inými kvalitami albumu, ale ten cirkulár priložený k hlave (©Thorn) by som predsa len uvítal. Okrem tohto drobného mínusu sa tu stretávame so skvelou nahrávkou, ktorej každá minúta má obrovský potenciál, emocionálny náboj a premyslenú štruktúru a vo svojej podstate je progresívna. To sú atribúty, ktoré od kvalitného post (black) metalu očakávam a Vicotnikova skupina nám ich servíruje plnou mierou.
