Takto sa brutálnemu death metalu vodilo v časoch sviatočných i posviatočných.
AMPUTATED – Dissect, Molest, Ingest (2014, Sevared Records, 34:06)
Predošlý, v poradí druhý album bristolských gore prasiarov „Wading Through The Rancid Offal“ som si pred nejakým časom tuším kdesi „vybartroval“. Nebol to zlý obchod, AMPUTATED ako predstavitelia novej, brutálnej školy britského death metalu tu servírujú solídny BDM, zdatne mixujúci pochodový a drviaci slamming s podstatne technickejším náklepom a celkovo prekvapujú hodnotným muzikantským i skladateľským kumštom. K tomu slušný zvuk, dobré neľudské vokály, v ktorých odtolerujete trochu toho kvičania, a ten zvyšok je (prinajmenšom obal) ešte stále prijateľné žánrové klišé. Však pri takom názve kapely aj albumu dobre viete, do čoho idete.
Po plus-mínus piatich rokoch je krvilačná tlupa späť, stvorila desať skladieb, pred a za ne vlepila intro, outro, nazvala to opäť značne mysticky a intelektuálne a Sevared, majstri na tieto extrémy, sa celej veci zase raz s chuťou ujali. Obal je tentokrát proste už len čistá sranda, toto naozaj nemôžete brať vážne, vytreštený kuchtík tam v kuchyni „porubal na falatki“ bližšie nespočítateľnú skupinu ľudí. Také čosi mohlo šokovať v časoch cannibalovského „Butchered...“, dnes pikčr pobaví zhruba ako sledovanie Machete a Machete Kills (aj pri vesmíre sa budem chlámať, to som si pomerne istý). Na nevtipné pseudogore obrázky sú tu iné kapely.
Takže obal v pohode, texty typu „sral to pes, toto je aj sranda, inde bývajú debilnejšie“. A hudobne viac-menej veľmi v poriadku. Prehnitý, skoro minimalistický slamming bol dosť osekaný, samozrejme dupanie a hojdačky tu stále sú, v čase prítomnom však tvorbu AMPUTATED charakterizuje skôr niečo iné. Gareth Arlett (bicie), Daryl Bennet-Cross (gitary, sprievodné vokály), Harry Jewell (basgitara) a Kai Cursons (gitary) urobili na náklepy bohatý, rytmicky členitý, úderný, agresívny a zľahka technickejší brutal death s hutne navrstvenými gitarami a občas sympaticky prerážajúcou basou.
Momentálne sa AMPUTATED pohybujú kdesi okolo DYING FETUS, DEVOURMENT, DERANGED, INTERNAL SUFFERING a dodávajú tomu trochu agresívnej odľahčenosti v štýle prvého albumu GOREROTTED. Došlo k zmene na poste „speváka“, ktorým je teraz Mark Gleed, pôsobiaci predtým v už nefunkčných deathcoreových CAIAPHAS. Na BDM vokály je to slušne hrnúci talent, prasiatku v tejto kapele zazvonil zvonec, čo je rozhodne pre celú vec prínosom. Takto na začiatok roku viac než slušný krvák.
7,5/10
http://www.metal-archives.com/bands/Amputated/20841
http://amputated.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/amputated
GORETRADE – Doomsday Device (2014, Sevared Records, 37:57)
Stačilo by napísať „GORETRADE sú brutálny death metal z Kolumbie, to už istú kvalitu indikuje, popritom ide o známy pojem v rámci tamojšej scény, takže si to bežte kúpiť a buďte šťastní“. No dobre, ešte nejaké vety zosmolím, týchto pätnásty rok fungujúcich chasníkov z lokalít Dos Quebradas alebo Risaralda (toto mi znie ako nejaké miesto v džungli, kde v bare Bud a Terence mlátia po hube dvojciferný počet podvraťákov) tu máme tuším v premiére.
Ich tretí dlhohrajúci album „Mistaken Conception“ z roku 2010 bol po predošlej tvorbe, masakrálnej, len zvukovo príliš zachrchlanej, až nečakným kvalitatívnym a žánrovým posunom. Staršie veci, hlavne prvé splitká, to bol chorobný močiar a UG ako zákon káže. Na trojke však GORETRADE zamakali na všetkom, aj na aranžérskej zručnosti a prepracovanosti. Takže ak niekomu vadil „prílišný underground“ (ale načo takýto človek chce počúvať extrémny death metal), po tomto už musel byť spokojný.
Po štyroch rokoch sú Mauro Mazuera (bicie), Julián Gil (gitary), César Vera (gitary, vokály) a Felipe Medrano (basgitara) stále za každú brutalitu a vedia, zač jest toho zhovädilý smrti kov. Desať skladieb – posledná je poctou DEHUMANIZED – halí hutný ostrý zvuk, dokonca bicie ani neznejú kolumbijsky „presolené syntetikou“, veľmi pekne. Hudobne ide o skôr priamočiaru záležitosť, nemusíte tu vstrebávať a rozpletať žiadne hi-tekk finesy a podobný samoúčelný barok. „Doomsday Device“ – páči sa mi vlastný preklad „súdnodňový udělátor“ – je surové, zároveň energické a dosť na chytľavosť stavajúce dielo.
Hudobne taká križovatka americkej BDM školy – ten DEHUMANIZED si nevybrali náhodou, počuť slušnú porciu amerického severovýchodu od SUFFOCATION cez PYREXIU, DYING FETUS a vyššie spomenutých, takže okrem iného aj príjemná dávka staroškolského, skôr sviežeho a úderného než tupo ubíjajúceho slammingu, s európskym prístupom k brutálnemu hraniu. V prvom rade Dánsko – INFERNAL TORMENT, DAWN OF DEMISE a z tých „umiernenejších“ KONKHRA. Ale tiež sa tu v niekoľkých temných náklepoch a odtieňoch vokálu vynára reminiscencia na „Osculum Obscenum“. Je to tak, na tejto nahrávke boli HYPOCRISY proste brutal, dnes sa tomu ani veriť nechce.
S klasickejšími a pochmúrnymi náladami a harmonickými štruktúrami ide ruka v ruke presne odmeraná porcia melodiky, zabezpečená prevažne kvalitným sólovaním – však už kto, ak nie týpci s podielom španielskej krvi, by na to mali hrať na úrovni. A aby niekto nemal pochybnosti, César je aj poriadne zverské hrdlo, niekoľko hlbokých polôh, prevažne extrémnych, na nejaké zabíjačkové špeciality si samozrejme nespomeniete. Kolumbia stále ide, to som rád.
8/10
http://www.metal-archives.com/bands/Goretrade/2219
https://www.facebook.com/Goretrade
http://www.reverbnation.com/goretrade
IMAGES OF VIOLENCE – Revenants (2013, Corpse Gristle Records, 20:57)
Keď už sme pri tomto brutálnom death metale, prečo sa nepozrieť aj do Texasu, tam sa vždy niečo deje. 15. decembra minulého roku tu u dlhoročných lokálpatriotov Corpse Gristle Records vyšiel druhý nie veľmi dlhohrajúci album štvorice IMAGES OF VIOLENCE. Zostavu tvoria pomerne známe mená, Mark (basgitara), Steven (gitary) a Jon (vokály, a je to TEN Jon Zig, známy maliar) spolu hrajú aj v SARCOLYTIC, kde na bicie hrá Ricky Myers z DISGORGE.
Bubenícky post v IMAGES OF VIOLENCE zaujal Larry, tiež zdatný tlčmajster, a ten zvyšok sú takisto ľudia na svojom mieste. Na rozdiel od skôr „atmosférickejších“, nie úplne zverských SARCOLYTIC sa tu v „obrazoch násilia“ viac tlačí na pílu a kúri pod kotlom. Sedem skladieb na albume sa štýlovo nesie v duchu amerického BDM z prelomu tisícročí a pomerne výrazne tu počujem odraz kalifornských DEEDS OF FLESH na ich prvých albumoch. „Revenants“ vyniká temnou, zlovestnou atmosférou, ktorá má pôvod zrejme v tom, že Steven pôsobí aj v peklom, snáď až black metalom ošľahaných deathmetalových INFERNAL DOMINION.
Nedeje sa tu nič extra prevratného, doteraz nepočutého, ale v tej záplave stereotypnej slamy a poklesnutého gore maglajzenia takýto ortodoxný a ponurý deathmetalový výprask na krutý americký spôsob, koreniaci v dosť dávnych časoch, znie príjemne.
7/10
http://www.metal-archives.com/bands/Images_of_Violence/22123
