Mal som pocit, že na Metalopolise akosi chýba onen špecifický pohľad na domácu hardcore-punkovú scénu, troška zdravej perspektívy „zdola“, ktorú u českých kolegov zastupuje kolega RIP. Tak som si povedal, že niečo podobné by bolo osožné uskutočniť aj v rámci slovenskej scény, ktorá taktiež poskytuje mnoho zaujímavých, vám zrejme nie veľmi známych mien. To, že aj táto hudobná odnož u nás bujnie, bolo možné demonštrovať na akcii, ktorá sa konala v útulnej žilinskej pivničke zvanej Bullwar. Žilina je v mojich očiach mestečko punku zasľúbené, aj keď domáci vždy malicherne poznamenajú, že „to už nie je to, čo kedysi“. Z každej štrbinky (od fanúšikov až po organizátorov) tu cítiť zápal pre vec a obrovskú oddanosť, čo sa nakoniec odzrkadlilo aj na návštevnosti tejto akcie. Malý „klubík“ bol naprataný k prasknutiu a pravá letná atmosféra veštila, že oná noc nemohla dopadnúť ináč ako skvelo.
Večer otvoril Dáša so svojim „one man folk riot“ punkom. DÁŠA FON FĽAŠA je chlapík s gitarou a harmonikou, ktorý kašle na to, ako držať akordy, ktorému nevadí fľusnúť si pred vás na zem, ktorý je neuveriteľne vtipný, ale zároveň dojemný. A ktorý hovorí pravdu, ktorej sa ostatní boja. To všetko prezentuje vo veľmi svojskom podaní. Jeho vystúpenie bolo výborné (áno, vtipné a dojemné), aj keď tie srdcervúce pasáže boli vždy zachránené nejakou „koninou“ z Dášovej strany, takže o nejakom neprimeranom pátose nemožno hovoriť.
Zaujímavejším javom však bolo to, čo sa chystalo po Fľašovi, a síce domáci „úkaz“ UNATTENDED FUNERAL. Toto zoskupenie nemá na konte ani jednu nahrávku, ale chalanom sa podarilo „uskutočniť“ už jedno európske turné a kopu koncertov, v rámci ktorých predskakovali napríklad takým WEEKEND NACHOS. Takže žiadnych „stage greenhorns holobrádkov“ nečakajte. V zostave pôsobia členovia známych thrash-punk-coristov BOILING POINT alebo cenených sludgerov MÖBIUS.
UNATTENDED FUNERAL bola pre mňa dovtedy veľká neznáma a o to viac som bol prekvapený po ich vystúpení. S kľudným svedomím môžem konštatovať, že asi takto nejako by mala znieť slovenská odpoveď na zámorský nihilistický hardcore. Chlapci sa nechali inšpirovať novou školou power violence, ktorej vlajkonosičmi sú spolky ako THE ENDLESS BLOCKADE, IRON LUNG alebo AGENTS OF ABHORENCE - skrátka tým najlepším, čo extrémny hardcore v dnešnej dobe ponúka. Nemyslite si však, že sa jedná o nejakú plytkú kopírku a vykrádanie spomenutých mien. UNATTENDED FUNERAL hrajú dosť svojskú verziu spomenutého štýlu, pričom sa neboja dodať mu komplikovanejšiu štruktúru.
Avšak hudbou to u nich určite nekončí. Kapele je vlastná výborná „performance“. Napríklad taký spevák Masskillah pôsobí ako klon škrekľúňov z bostonskej scény, je to neustále poskakujúci a nervózne pôsobiaci chlapík a veľmi charizmatický frontman zároveň, ktorý celé divadlo prísne ženie vpred. Inštrumentálne výkony kapely taktiež stoja za povšimnutie. Fokulár je jedným z najrýchlejších bubeníkov v okolí a hra gitaristu Dana je vskutku variabilná. Okrem tradičnej rýchlej thrashovej rúbanice a power violence „zasekávačiek" zvláda zo svojho nástroja vylúdiť aj kopu stonermetalových vyhrávok a zvláštnych psychedelických pazvukov. Pridajte si k tomu sebaisté vystupovanie, mnoho „brejkov", „power-violence-stoptimov", ba až akýsi náznak progresívneho vyznenia (za toto prirovnanie by však chalani istotne neboli veľmi radi) a máte približnú predstavu o žánrovej eklektickosti UNATTENDED FUNERAL. Chalanom už zostáva len vydať vytúženú platňu.
Zahraniční hostia MOMS ON METH mali zatĺcť pomyselný klinček do rakvy, aby „bylo dokonáno“. Frantíci s americkou speváčkou v čele drhnú síce o dosť priamočiarejšiu muziku ako páni z UNATTENDED FUNERAL, ale na intenzite neubrali ani o piaď. Power violence so zreteľne počuteľnými odkazmi na starý hardcore a s občasnými úletmi k agresívnemu thrashu, asi tak by sa dala charakterizovať produkcia týchto nesmierne sympatických žabožrútov. Mierne však vadil zastretý spev a rozhádzaný zvuk, pri ktorom to chcelo fakt veľa úsilia, aby ste rozpoznali už aj tak dosť „zašpinené" gitary. Ani to však neodradilo ľudí od toho, aby sa v klube strhla bizarná súťaž o to, kto zostane dlhšie stáť na vlastných nohách, a situácia sa tak stala vyslovene neprehľadnou.
Hralo sa necelých dvadsať minút, ale ten čas stačil bohate na to, aby ste dostali zopár kopačiek do hlavy a pomedzi to v kľude vypotili dušu a zahrali si pasians. Pri tejto hudbe sa zrejme iná činnosť ani vykonávať nedá - neustále vás núti okolo seba metať rukami a skákať iným na hlavu. Kráľmi večera však zostávajú UNATTENDED FUNERAL, ktorí ma svojím vystúpením presvedčili o tom, že aj na Slovensku sa dá hrať svojská a originálna extrémna hudba.
Foto: xNathaliex a bett-gasp
