Nezdá sa to, ale od albumu „Serial Urbicide“ minských EXTERMINATION DISMEMBERMENT ubehlo desať rokov, počas ktorých bieloruský stroj na surovú smrť fungoval skôr nárazovo či ako keby len tak „bežal na pozadí BDM scény“. Od roku 2018 dali ED o sebe raz za čas vedieť singlom, čo síce nestačilo, ale najneskôr od „Protonemesis“ sa dalo tušiť, že prípadný ďalší album môže byť celkom veľká vec. Začiatkom mája tohto roku bolo hotovo, rovno u mocných ULR, a Arsenij Kovaľčuk (gitary, sprievodné vokály), Viktor Kanaševič (basgitara) Vladislav Martirosov (vokály) a Denis Polujan (bicie) pustili z reťaze monštrum, ktoré je na pomery žánru mimoriadne už priam hrozivo štedrým časovým rozsahom. A navyše je tu hudba.
Bielorusi boli u mňa zapísaní ako jeden z tých spolkov, vďaka ktorým slamming brutal death metal neznel len ako hojdavo-klátivá zmršenina pôvodného subžánru, resp. puberťácky či vidlácky uchopený odkaz klasikov od New Yorku po Texas, ale ako čosi, čím sa oplatí zaoberať. To stále platí a na novinke idú ED ešte ďalej. Ich BDM aj teraz celkom výrazne buduje na slamoch, ale neznie ako „pásovo chrlené“ prvoplánové dubasenie s chrochtaním prinášajúcim „posolstvá“, ktoré sa, tak veľmi decentne povedané, „neusilujú o hlbší odkaz“. Ako keby sa rozhodli hľadať cestu, ktorá ich odvedie z možného smeru, na ktorom hrozí pád tam, kde si pri „koštovaní“ nových bánd kus po kuse hovoríte „ešte jeden slam/brutal a kašlem na vec celkovo“.
„Dehumanization Protocol“ je vážny, hrozivý, apokalyptický. Začnem od zvuku, ktorý je drvivý, hutný, zničujúci, s hranami znenia jednotlivých nástrojov orezanými presne tak, aby zapadli jedna do druhej a vytvorili kompaktný celok. Surové, ťažké a chytľavé riffy, správny pomer náklepov, stredných a „pochodových“ temp i „hojdačiek“, zaujímavé, neošúchané harmónie a zbierka neľudských vokálov ťahaných z hĺbok, pričom jedna z polôh znie až sci-fi strojovo či mimozemsky hororovo. Dielo korunuje atmosféra. Obrazy zániku, apokalypsy, fantaskných svetov najväčších hrôz podkresľujú neraz industriálne a elektronicky znejúce orchestrácie a s nimi v podstate tradičný deathmetalový subžáner dostáva novú dimenziu. Podobne sa o takýto výsledok kedysi v závere existencie usilovali SCRAMBLED DEFUNCTS, tí však čerpali skôr z vážnej hudby a je celkom škoda, že ich technický brutálny kov smrti je dodnes skôr len pre pamätníkov, ktorí majú scénu prebádanú hlbšie. Bieloruská štvorka na rozdiel od nich iste nepovedala posledné slovo a aktuálne má našliapnuté medzi svetovú špičku.
