Aj v dnešnej dobe sa v priestore medzi Liptovským Mikulášom a Humenným nájde pár stoviek ľudí, ktorí sa v kalendári nevedia dočkať takých dátumov, akým bola streda 10. decembra. Práve na ten deň totiž Forensick Music a Grindex Promotion nachystali prvotriednu prehliadku najkrutejšieho metalu, ktorá nakoniec do Collossea prilákala skoro tri stovky fanúšikov, takže – dnes je to takmer rarita – usmievať sa mohli fans, kapely i organizátori (tí trochu rezervovanejšie).
Koniec koncov, také pojmy ako marylandskí brutal deathmetaloví titani DYING FETUS tu na východe ešte ani neboli, a spoločnosť im robili tri ďalšie spolky, ktorým sa oplatilo prinajmenšom búrlivo zatlieskať.
O siedmej večer to pred už príjemne zaplneným podnikom rozbalili kalifornskí FALLUJAH. Sedem rokov existujúca skupina (a to napr. gitarista v ten večer na pódiu slávil 22. narodeniny!) mnohých ohromila vyslovene „umeleckým“ a mnohovrstvovým technickým moderným death metalom, v ktorom sa popri surových pasážach, podporovaných niekedy až troma brutálnymi hlasmi, našlo mnoho priestoru aj pre melodické party a kompozične náročné náladové plochy, v ktorých sa dali nájsť odkazy na mená ako napríklad CYNIC alebo OPETH. Rozhodne by sa naživo dali počúvať dlhšie než tých 25 minút, ktoré dostali. FALLUJAH presvedčili mnohých, sám som ich až donedávna mal žánrovo kdesi v kategórii „toto asi nič pre mňa nebude“, ale moje prvé stretnutie s kapelou, „The Flesh Prevails“, ma presvedčilo o tom, že vynechať živé vystúpenie by sa nehodilo.
Jedinými zástupcami európskej scény boli v stredu večer britskí MALEVOLENCE. Toto kvinteto malo v ten večer k death metalu asi najďalej, keďže základom jeho hudby bol ťažkotonážny metalovo podfarbený hard core s mnohými drviacimi sekanými pasážami a energickými revanými vokálmi. Na svoje si mohli prísť hlavne priaznivci takých klasík ako PANTERA alebo HATEBREED, akurát že to celé bolo ešte drsnejšie a agresívnejšie, a to je už čo povedať. A zároveň bola táto poklona „klasikom“ zahraná s moderným tlakom a zvukom, takže kotol poriadne ožil.
Naopak najväčšími metalistami, tak výzorom, ako aj prejavom a hudbou, boli GOATWHORE z New Orleansu. Čierne handry, dlhé hrivy, okované predlaktia. Tu sa nedajú robiť kompromisy, hudbu, ktorú štyria Amíci hrajú, by som proste nejakým chalaniskám v kraťasoch a šiltovkách neuveril. Pravoverný divoký mix black, death a thrash metalu, ukotvený v starej škole z prelomu 80. a 90. rokov. Démonická, divoká, útočné, až vulgárne besniaca tvrdá hudba, poriadny chytľavý nárez, tak sa to má robiť. Zľahka pavúkovitý vokalista L. Ben Falgoust II (zároveň frontman „muchovských“ sludge/death/grinderov SOILENT GREEN) bol pódiu pôsobivo démonický, keď ste s ním potom prehodili pár slov pri distrách, ani by ste nepovedali, že za pochvalu koncertu vďačný sympaťák pred chvíľou privolával peklo. V nejednej „čiernej“ pasáži sa títo dnes už tiež veteráni (vznik 1997) priblížili napr. tvorbe austrálskych DESTRÖYER 666 alebo Poliakov WITCHMASTER, kto má rád metal presne v tejto forme, mal tam v tú stredu byť.
A po deviatej večer už pódium suverénne prevzali John Gallagher (vokály, gitary), Sean Beasley (basgitara, vokály) a Trey Williams (bicie). Vystúpenie DYING FETUS by sa jedným slovom dalo popísať ako neľútostné. Nekompromisný valivý smrtiaci stroj s dokonale presnými náklepmi bicích, pripomínajúcimi bojové vrtuľníky nad vietnamskou džungľou, a neodmysliteľnými „hojdačkami“ medzi rýchlovkami. Technicky presná hra gitary i basgitary – treba povedať, že John obzvlášť je skvelý gitarista, ktorý brutálnu a zároveň technicky sofistikovanú hudbu DYING FETUS utiahne sám, hluché miesta nevznikajú dokonca ani pri sólach, preto ich zrejme v inej ako trojčlennej zostave vídať nebudeme. Koniec – koncov, DF som videl vo štvorici ešte za dávnych čias s Jasonom Nethertonom (basa, vokál, dnes MISERY INDEX), to bývala ikonická zostava, aj ako kvinteto so sólovým spevákom Vinceom Matthewsom, ktorý proste viac sedí do COVENANCE a CRIMINAL ELEMENT, a tu ma ako trio presvedčili už druhýkrát. John do toho všetkého bez väčšej námahy tvoril medzi bránicou a hlasivkami svoj „trademarkový“ hlboký vážny a hrozivý rukot, ktorému kontroval Sean o čosi vyšším, zúrivejším revom. Treba ešte podotknúť, že v kadencii nakladania fans do madrfakers si pán Gallagher na rebríčku v Colle vyslúžil niektoré z popredných miest.
Táto učebnica, priam biblia kovového extrému, na počesť ktorej takmer nepretržite plachtili vzduchom skokani, sa vďaka prídavkom z pódia porúčala až kedysi po pol jedenástej s „Your Treachery Will Die With You“, a my sme si mohli odškrtnúť ďalšiu akciu roka. Dopadla vynikajúco.
Fotografie: Laci Schürger
