Poďme diskutovať o tom, či je dobré alebo zlé, ak je čoraz jednoduchšie nahrať a vydať album. Svoj bočný projekt môže mať ktorýkoľvek hudobník, stačí mu k tomu pár nástrojov a počítač s (kvalitným) softvérom, prípadne už čoskoro iba ten. Drumkits From Hell dokážu vytvoriť stopu bicích, ktorej umelosť uhádne naozaj len trénované a skúsené ucho a napríklad v našich končinách spoľahlivo zvukovo tromfnú akokoľvek krvopotne nahraté bicie v štúdiu. Gitary a basu už tiež možno ľahko oklamať a nahrávať priamo do počítača, no a zbytok je absolútne bez debaty. DIY nahrávky síce možno ešte nedisponujú tak kvalitnou produkciou a postprodukciou, na druhej strane toto sú práve tie veci, na ktoré dnešná doba dbá najmenej. Načo však dúfam táto doba dbá viac, alebo by minimálne mala začať, je kvalita nápadov. Nahrať a vydať album je skutočne jednoduché. Čo takto ho ale vymyslieť?
Možno nie je fér túto debatu rozbiehať práve u španielskeho one-man projektu EXASSENS, pretože ten je na tom v skutočnosti ešte relatívne dobre. K cieľovému publiku priateľský, post-rockom šmrncnutý, no vo svojich najsilnejších momentoch inak prekvapivo riff-friendly materiál by mohol vyzvať do súboja mnoho regulérnych viacčlenných kapiel a vo finále im nakopať zadok. Boj, ktorý podobne zamýšľané albumy väčšinou zvádzajú na poli skutočne zmysluplných a použiteľných nápadov (a ktorý väčšine klasických kapiel spoľahlivo vyrieši spätná väzba medzi spoluhráčmi alebo s divákmi na koncertoch), skôr vyhráva. Mastermind Jordi Ruiz sa napriek plochárskej post-rockovej filozofii rozhodol každú skladbu dramaturgicky natlakovať a tak o príbehy naozaj nie je núdza ani v prevažne drvivo inštrumentálne ladenom „Polaris“. Všimnúť si možno skôr zaujímavého javu, v ktorom pri hustejšom inštrumentálnom dianí rezignuje na zložitosť rytmika a naopak. Skladby EXXASENS možno prežiť aj pri zvýšenej pozornosti, sú vyzreté a zaujímavé. Zamrzí absolútne potlačenie (absencia?) basgitary, no a citlivejším povahám by sa z toľkého reverbovania a delayovania mohla časom ľahko zakrútiť hlava. Fakt, že stačí pár skladieb a o EXXASENS viete všetko, je skôr negatívum. Pozitívne je to, že aj to „všetko“ v skutočnosti nie je až tak tragicky málo.
Som presvedčený, že na poli kríženia éterického a hudobne dobrovoľne impotentného post rocku s regulérnym alternatívno-rockovým pesničkárstvom sa už pravdepodobne nezopakuje veľký tresk známy ako A PERFECT CIRCLE. Napriek vesmírnej atmosfére krúžiacej okolo EXASSENS je jasné, že táto kométa padala prirýchlo a dnes je lepšie pozerať sa na ňu zo záznamu, než upierať oči k oblohe v očakávaní ďalšej. Na druhej strane je dobré, pokiaľ stav hibernácie predlžujú počúvateľné a zaujímavé projekty ako EXASSENS. Pretože pokiaľ tento dlho nepriaznivý stav práve nezlepšia, vytvoria aspoň úrodnú pôdu pre revolucionárov, ktorí scénu možno o rok, možno o desať rokov posunú zase niekam ďalej.
