Spoliehať sa na meno vydavateľa môže ľahko viesť k veľkým prekvapeniam – negatívnym, ale aj tým potešujúcim. Ak máte Roadrunner Records zafixovaný ako metalový label, či dokonca jeden z tých, ktorí stanovujú moderné trendy v tvrdej muzike, možno vás zaskočí, že v krajine vychádzajúceho Slnka sa venuje vydávaniu jazzu. Japonská hudobná scéna je však natoľko odlišná a špecifická, že toto zatúlané CD, ktoré omylom prepadlo do siete tuzemského distribútora, je doslova prameňom ľadovo osviežujúcej vody v púšti metalového stereotypu.
PE'Z začínali svoju kariéru na tokijských uliciach; aj na takúto provizórnu scénu dokázali prilákať vyše päťsto divákov. Nečudo: pätica mladíkov sa rozhodla na jazz pozrieť z druhej strany. Inštrumentálna istota zostala, rovnako ako miestami tradičné výrazové prostriedky či postupy. Nazvučenie je však doslova punkové. Vytiahnuté bicie ženú nahrávku vpred a dávajú zabudnúť na akademickosť, tomuto žánru často blízku. PE'Z sa evidentne dokážu zabávať a pritom myslieť na publikum. Prevažne inštrumentálna doska je štúdiovou nahrávkou, napriek tomu vďaka surovému zvuku zapôsobí ako živák. Dominantnými melodickými nástrojmi sú trúbka a saxofón (s výraznou výpomocou kláves, znejúcich ako piáno či hammond). Ich nezriedka retro melódie evokujú decentný „light“ jazz v podaní zohratej barovej kapely, ktorá sa na večierku zrazila s rytmikou stredoškolských pankáčov. Jednotlivé zložky sa miesia do jedného, fantasticky vygradovaného celku, nervne oscilúceho medzi extrémami – od introvertne tichučkého jazzového klavírneho sóla („Pierrot“) až po furioso takmer metalovej paľby bicích („Wild Gipsy“). Celkový dojem je dokonale eklektický a pripomína zabávačov z iných štýlových končín, no tvoriacich s podobnou chuťou odrasteného, ale stále hravého dietaťa – ESTRADASPHERE či FARMER'S MARKET. Jediná spievaná skladba „Na! Na! Na!“ je fúziou jazzu, punku a uletenej japonskej lízatkovej populárnej hudby s celou jej, pre nás tak atraktívnou, poetikou a kúzlom a podčiarkuje skvelý dojem z celého albumu.
PE'Z ukazujú, ako „cool“ dokáže vyzerať skupina hrajúca štýl patriaci akože k tým náročnejším, noblesnejším. Netuším, aká je skutočná pozícia pätice mladíkov na japonskej či celosvetovej scéne. U nás však pôsobí ako zjav z iného sveta (ktorým do istej miery Japonsko je). Povinné počúvanie pre tých, čo tvrdia, že ak sú „in“, hrať vlastne ani netreba vedieť – a rovnako pre tých, ktorí cez optiku prstolamných inštrumentálnych výkonov nevidia, že hudba má byť predovšetkým zábavou.
