Uplynul rok a znova sa koná pre posledný augustový víkend tradičný RocKeFest. Za túto akciu môžu Košičania a všetci návštevníci festivalu ďakovať hŕstke nadšencov združených v okolí kapely NAŠA VEC. Netradičné bolo len to, že sa prvý krát tento minifestival konal dva dni. Ale aby som nezdržiaval zbytočným mlátením prázdnej slamy, porozprávam, čo som videl, počul a cítil.
Deň prvý:
To, že celé doobeda lialo, je asi len detail, ktorý, dúfam, odradil len veľmi málo ľudí. Našťastie sa počasie umúdrilo a počas konania akcie nespadla už ani kvapka. Dorazil som na miesto konania asi hodinu pred oficiálnym začiatkom. A tu som zistil, že sa ešte tvrdo maká na úprave pódia. Od šéfa som sa dozvedel, že ľudia, ktorí mali postaviť pódium deň predtým, nedorazili a došli až v deň konania festu. Nepríjemnú situáciu sa podarilo vyriešiť do takej miery, že nakoniec došlo len na hodinové meškanie oproti plánu. No nestalo by sa tak, keby hlavný organizátor nesiahol na dno svojich fyzických síl a v podstate nepostavil to pódium sám (trochu prehnané, ale skoro pravda). Aparát sa zdal v pohode a nevyzeralo to tak, že by sa zopakovala situácia z jedného z minulých ročníkov, keď aparát zjavne nestačil svojim výkonom. Tak teda s hodinovým sklzom sa mohlo začať a nič nebránilo tomu, aby sa všetko vydarilo tak, ako sa má.
Ako prvá nastúpila na pódium punková kapela DOMINO EFEKT. Nie som nejakým nadšencom tohto štýlu, preto ani nebudem nejako veľmi komentovať. Vekový priemer dáva tejto kapele nádej do budúcnosti a ja im držím palce. Tých pár ľudí, čo tvorilo v tej dobe publikum, nie je nejaká reprezentatívna vzorka, no pod pódiom ich niekoľko pogovalo a posedávajúci sem-tam aj zatlieskali, takže DOMINO EFEKT splnili svoju úlohu zahrievača...
Po krátkej technickej prestávke nastupuje NEON UNION, kapela, hrajúca grunge. Teda aspoň sa pokúšajúca. Neviem, ako to presne okomentovať. Proste chlapci sa snažia, no akosi dochádza len ku kopírovaniu tých známejších, a aj to nie práve najlepšie. Je to dosť úbohé, rozhodené rytmicky, slabé nápady. Ale zasa ide o mladých chlapcov a ak na sebe popracujú, tak snáď z nich niečo bude. Aj im držím palce, pretože každý nejako začať musí.
Konečne nastupuje na pódium kapela ktorá ma viac-menej zaujímala. Rožňavský black/death metalový BLOOD HUNT. Keď som ich videl naposledy, tak som bol dosť prekvapený, ako sa kapela zlepšila a aj teraz som bol zvedavý, či v nastúpenom trende pokračujú. BLOOD HUNT ale dosť doplatili na nie práve najlepší zvuk. Všetko sa zlievalo do jednej gule a bolo to príliš výškové. Škoda, pretože som presvedčený, že ak by bol aspoň vyhovujúci zvuk, tak to mohlo byť omnoho lepšie. Takto musím skonštatovať, že neviem, aký mám zaujať postoj. Možno sa ten zvuk nakoniec aj zlepšil, no ja som musel na chvíľku areál festivalu opustiť a tak som nevidel BLOOD HUNT dokonca. Nevadí, vynahradím si to nabudúce. Čo sa týka kotla pred pódiom, tak na BLOOD HUNT tam bolo relatívne husto a pekne sa tam žilo.
Keď som sa vrátil, tak kotol ešte zhustol a ešte viac sa rozhýbal, no na pódiu už medzitým stáli SAPROPHYTE. Hardcore z Prešova je podľa môjho názoru najlepšia slovenská HC kapela a aj týmto koncertom ma v mojom názore len utvrdili. Žilo sa nielen pod, ale aj na pódiu a z pódia sa na poslucháčov valilo energické HC, ktoré určite nenechalo nikoho chladným. Ak aj áno, tak len niekoho kto bol už natoľko pod parou, že nevnímal vôbec nič (a takých tam nebolo málo). Došlo aj na neodmysliteľný stagediving, ktorého hlavným, no nie jediným aktérom sa stal jeden týmto športom známy, potetovaný Košičan (vo fóre na týchto stránkach, známy pod nickom Slayer). Dokonca aj zvuk sa zlepšil, aj keď úplnú spokojnosť s ním som nemohol skonštatovať ani pri jedinej kapele. SAPROPHYTE sa stali pre mňa vrcholom prvého dňa festivalu a keď sa na to takto spätne pozriem, tak vlastne celého festu. Naozaj vydarené zoskupenie, len dúfam že o nich bude viac počuť ako doteraz.
Všetko dobre musí raz skončiť a tak urobili aj SAPROPHYTE, ich miesto na pódiu zaujali DYSANCHELY z Trnavy. Melodický death metal s prvkami thrashu bol vcelku zaujímavý, len asi v polovičke ich setu ma to začalo dosť nudiť. Dobrá kapela, ale postupy sa dosť opakuju zo skladby na skladbu a tak v konečnom dôsledku... Možno by to bolo lepšie vyznelo, keby hrali pred SAPROPHYTE, lebo došlo aj k zabrzdeniu zábavy pod pódiom, síce nie nejako tragicky, ale predsalen už to nebolo ono. Čo dodať viac? Snáď len toľko, pevne verím, že sa naša slovenská scéna dožije prebudenia z dnešného stavu skoro dokonalej stagnácie a že kapely ako SAPROPHYTE už nebudú výnimkou.
Ako posledný uzavreli prvý deň festivalu CRUENT (ex-CRUENT STERCURARO). Kto ich pozná, tak určite vie, že u tejto kapely nejde o inštrumentálne výkony, ale v prvom rade o absolútnu prdel... Proste táto kapela mlátiaca nejaký ten grindík s gore temátikou je v prvom rade o srande. Konečne som mal možnosť vidieť ich s novým gitaristom (Ľubo z CONTEMPT). A tá druhá gitara im o dosť pomohla, len škoda, že na koncert sa nemohol dostaviť basák formácie. Tento koncert bol pre kapelu špecifický aj tým, že s nimi naposledy hral doterajší bicman a nejaké skoro tri skladby zvládol aj nový.
Po skončení som sa urýchlene presunul do postele, pretože ma na druhý deň čakal veľmi náročný deň a nielen preto, že v sobotu pokračoval RocKeFest.
Deň druhý:
Keďže povinnosti mi nedovolili dostaviť sa skôr ako o siedmej večer, tak som prešvihol tieto kapely: FRIGHTERS OF THE RATS (videl som ich doteraz asi tri krát a vždy to bolo niečo strašné, takže ani neľutujem). THE BULL BOXERS, ZEM KRÁĽOVNEJ MAUD a skupinu HORSKÁ CHATA. Tieto tri kapely nepoznám a možno som aj o niečo prišiel, ale nedá sa svietiť, neviem byť na dvoch miestach naraz. A nevidel som ani CONTEMPT, tak trocha to ľutujem, pretože som ich v aktuálnej zostave ešte nevidel hrať. Ale musím priznať, že to ľutujem len trochu, predsa len dnešná tvorba CONTEMPT mi nehovorí toľko, ako ich snaženie v období dema „Paradise Garden“, keď ešte hrali progresom švihnutý technický death metal. Vraj zahrali výborne a ľudia sa bavili.
Prvú kapelu, ktorú som v sobotu mal možnosť zhliadnuť, boli gothic doommetaloví HECATE z Banskej Bystrice. Akosi ma to nechytilo, hudobne dosť nuda. Málo melódií, ktorých by sa bolo možné chytiť a ani spev nebol práve najlepší, aj keď zase to nebol až taký prieser, ako to vraj bolo na Brutal Assaulte. Vcelku zaujímavá basa, ale inak nuda, nuda, nuda... Aspoň na to, koľko ich na pódiu je. Ale dávam tejto bande nádej, pretože je vidno, že sa snažia. A možno je tak trochu chyba aj vo mne, pretože k takémuto štýlu veľmi vzťah nemám.
A zase nastúpili povinnosti, takže som nevidel EDITOR, čo síce nejako zvlášť neľutujem, ale predsa len, keď už som tam bol, tak by sa patrilo podať ucelený pohľad. PATHOLOGY STENCH už hrali pri mojom návrate a išlo im to veľmi dobre. Zabávali nielen hudbou, ale hlavne Bárovými hláškami, veď táto postavička je v našich končinách práve týmto dostatočne a nechválne známa... Ale aj tu musím skonštatovať, že po čase ma ich patologický death metal začal uspávať a nudiť, a tak som sa presunul k výčapu, kde som diskutoval so známymi na rôzne témy. Preto som nezaregistroval, či Báro ešte holduje pódiovému striptízu, alebo naozaj predal práva na tento prejav istej nemenovanej superstar, ako ma o tom jeden známy presviedčal.
Ako poslední nastúpili na pódium Košičania OWNBLISS, nejde zatiaľ o regulárnu kapelu, ale len projekt, v ktorom sa angažujú dvaja ľudia (basa a gitara) z HC-metalových PROS & CONS, spevák z nu-metalovej bandy SPADE, ďalší spevák z goregrindových THORWALD a bubeník z thrash metalovej úderky DEFENDER. Ak chcete odo mňa štýl, tak nepochodíte, ale skúste si pomiešať všetky tie vyššie spomenuté štýly a snáď potom k niečomu dôjdete. Tu som sa bavil o poznanie viac, hlavne preto, že sa mi páči takéto miešanie štýlov a nuda sa nedostavila. Naozaj podarené vystúpenie, ktoré som už ale pre prílišnú únavu nezvládal sledovať a tak som akosi prešvihol aj cover od OBITUARY, ktorý zahrali doplnení o gitaristu z INFER. Bol som tam, no predsa som to nezaregistroval, takže únava musela byť značná.
Zmena festivalu z absolútne amatérskej akcie potešila a jeho stúpajúca kvalita sa bude dúfam ďalej posúvať. Treba len vydržať a organizátorov podporiť návštevou ďalšieho ročníka. Podľa vyjadrenia organizátora sa aj na budúci rok môžeme tešiť na pokračovanie RocKeFestu a ja tam, ak to len trochu situácia dovolí, nebudem môcť chýbať. Takže stretneme sa zasa o rok.
