Takto na jar ťažko predpovedať, čo všetko zaujímavé prinesie rok 2019 na slovenskej extrémnej metalovej scéne, táto čerstvá a v podstate nečakaná, resp. akoby v hlbokom utajení pripravená novinka však rozhodne má šancu zaujať a prípadne aj zamiešať karty. Úplne nové meno, debutuje rovno s albumom nahraným ešte v roku 2017, vychádzajúcim teraz u Willowtip Records, čo je jednoznačne veľký úspech a zároveň indícia, že nebudeme mať dočinenia s tradicionalisticky znejúcim materiálom. 

CEREMONY OF SILENCE hrajú death metal, ak mám ich hudbu zaradiť bez toho, aby som to celé zbytočne komplikoval. Hudbu tu však tvoria ostrieľaní hudobníci, roky vyprofilovaní hlavne na blackmetalovej scéne. Zvolenských NEVALOTH by ste si pamätať mohli, ich prvý album je taká domácka nadšenecká verzia atmosférického klávesového black metalu so zvukom z roku 1994, neohromí, ale druhý a zároveň posledný „The Antagonist“ možno odporučiť s čistým svedomím aspoň na vypočutie. Kreatívne je na úrovni, obsahuje zaujímavé nápady a čierne náklepy sa tu striedajú s často priam „podivnými“ náladami, ktoré pripomenú aj rakúsku scénu 90. rokov.

Ešte osobitejšie sa k black metalu pristupovalo v projekte ABBEY OV THELEMA, ktorého súčasťou bol gitarista Vilozof nejaký čas tiež. Jeho blackmetalovú tvár dávam do pozornosti (ambientnú zase až tak nepoznám), tradičný základ je zľahka „emperorovský“ a naň sú naviazané divoké orchestrácie a vokálne kreácie, opäť zvláštna atmosféra okultných svetov, dielo umelcov, ktorí svoju víziu vedia prevteliť do hudby tak, aby ju bolo možné brať vážne. Je teda pochopiteľné, že ak sa tvorivá dvojica Vilozof a Svyatogor pustila do death metalu, tiež to bude niečo špeciálne. Naznačí to už logo a celkové prevedenie grafiky albumu – ideme na výpravu do bizarných svetov temnej strany. 

Celkom určite v rámci domácej scény, v kontexte tej svetovej nahrávka skôr plnohodnotne odpovedá na súčasné výzvy temného a okultného death metalu najnovšej generácie. Blackmetalové korene v roku 2015 povstavších CEREMONY OF SILENCE počuť hlavne v celkovej ponurej a tajomnej atmosfére a čiastočne vo zvuku, vo všeobecnosti však vládne hlavne smrť vo veľmi sofistikovanej, ťažšie uchopiteľnej a zaujímavo technickej polohe. Upúta už samotná štruktúra skladieb, dosť sa vymaňujúca z klasickej schémy úvodov, slôh, refrénov a záverov. Tu akoby sa pracovalo skôr systémom jammovania a spracovávania toku myšlienok do hudobného celku.

K tej technike a skladaniu – niekto by mohol spomenúť aj GORGUTS, niekto iný možno PORTAL a súvisiacu scénu. Masívne dávky disonancií a tremol by na to oprávňovali. „Oútis“ je nabitý besniacimi rýchlymi pasážami, kde gitary hľadajú harmónie v disharmóniách a v duniacom i kvíliacom víre neznámych priestorov v hĺbke zastreto buráca hlboký deathmetalový vokál. Tu treba poďakovať za zvuk, ktorý nie je zbytočne zahuhlaný, ako sa to niekedy v tomto žánri stáva. Je hustý, hutný ako jedovatý plyn podzemných sopúchov, ale výrazný a čitateľný.

Gitarové trilky v ňom až žiaria chorobným fosforeskujúcim prísvitom alebo bledými slnečnými lúčmi zimného slnka nad ríšou prízrakov a dotvárajú zvláštne éterickú náladu hudby. Celkovo skôr rýchla nahrávka sa pohráva s variabilnými tempami a zaujímavú gitarovú hru ozvláštňujú psycho vyhrávky a efekty. Skladby absolútne nestavajú na nejakej hitovosti ani sa poslucháčovi neponúkajú na prvé vypočutie. Tu ide o skĺbenie predvekej či bezvekej živelnosti a komplexnej hry, o to, na koľko zaujímavých vlákien si fanúšik tento hrubý zväzok trilkujúcich i duniacich obrazov neznámych dimenzií rozpletie. Vyslovene dozretý materiál, výborný začiatok a veľké prekvapenie.