Sú kapely, ktoré vydávajú albumy každé dva roky a bývali časy, kedy niektoré dnes legendárne hardrockové a metalové spolky stihli novú nahrávku aj každý rok. Časy veľkého nadšenia, kedy čosi nového vznikalo s každým novým umelcom odhodlaným orať tvrdú rockovú pôdu. Dnes, ak ste u veľkého vydavateľa, zapriahne vás do pluhu presne tak, aby mal každé dva roky niečo nové bez ohľadu na to, že vy si s trochou sebareflexie môžete po niekoľkých kolách cyklu „album – turné – festivaly – album...“ povedať aj „hráme jak tatari takéto odvary...“ (Každý si dosadí svoj typický prípad umelcov zo sorty „chlapi v robote“.)

V podzemnejšom svete sa tieto veci veľmi nestávajú, nie je ani prečo, keďže vám účty platia skôr iné veci než hranie a tak sa nemusíte plašiť, zvlášť ak za pochodu potrebujete riešiť kadečo, čo so sebou hranie prináša. Tak sa aj stalo, že odvtedy, čo SUBURBAN TERRORIST vydali album „Cut-Throat From The World Of Obsession“, ubehlo šesť a pol roka a otázku „kedy bude niečo nové?“ počas tejto doby na koncertoch počúvali stále častejšie. Z pódií totiž našťastie nezmizli, hoci ich neminula zmena v zostave – gitarista mínus, sólový vokalista plus. Naživo a aj na novom albume teda ako kvarteto s jednou gitarou a s frontmanským hrdlom, ktoré dodal Šimon (ex-MOONFOG).

Novinka „Inhuman Breed“ je vonku od 13. októbra, jej krst prebehol na Beluša Deatfeste v ten istý deň. Bolo to zaujímavé predstavenie počas setu, v ktorom aj celá zaznela. Už predtým boli na internete k dispozícii ukážky a tie skutočne navnadili. Predošlý album bol naozaj dobrý a viac – menej sa dalo čakať, že čo do kvality sa žiadne ústupky robiť nebudú. Na koncerte riadna agresívna rubáreň a na CD to isté. Osem skladieb, čosi vyše polhodinky hracieho času, apokalypticky ladený obal z dielne Isisdesignstudio a mohutný zvuk z jablunkovského štúdia GM, zmixovaný a zmastrovaný v rímskom 16^th Cellar Studio. Toto sa už dá označiť za „luxusnú výpravu“, ktorá má uspokojiť aj najrozmaznanejšie ucho. Čo si budeme hovoriť, nástroje sú čisté, ostré, zároveň hutné a výsledok je masívny, so zvonivou basou, drviacimi gitarami a „neplastovými“ bicími.

Vokály takisto chytia za surovostiam naklonené srdce, Šimon bol majstrom rôznych growlov a odtokov už v MOONFOG, tu ich hodil do takého útočnejšieho, zrozumiteľnejšieho a dôrazného módu, doplnil zlobné škreky a kontruje mu Tomášove agresívne, o čosi vyššie revúce hrdlo. Brutálne hlasy prednášajú drsné a ponuré obrazy súčasného sveta rútiaceho sa do skazy obzvlášť pričinením ľudskej rasy, jej technológie, pažravosti a (ne)myslenia zabudované do nekompromisného brutal deathmetalového nárezu. Osem skladieb nepozná zľutovanie, sú to razantné, energické a náklepové paľby, postavené na údernej priamočiarosti. SUBURBAN TERRORIST sa naďalej vyvíjajú v rámci svojho podania BDM, v ktorom využívajú hlavne čiastočne HC podfarbený death metal podobný štýlu východného pobrežia USA, akurát bez „hojdavých“ a slamových partov. Tu sa ide stále rýchlo, energicky, „rovno do ksichtu“.

A takisto ako minule aj tu uplatňujú taktiež prvky klasickejšieho, skôr európsky znejúceho death metalu. Táto „staršia škola“ na novinke často ide viac do popredia, niekde zaváňa Holandskom, inde zase Škandináviou, obzvlášť Švédskom. Niektoré „nakladačky“ by sa nestratili ani u DERANGED a inde sa zase blysnú temné harmónie ako z raných 90-tok. Pri úvode „Yawning Emptiness“ som si už na koncerte spomenul na „Osculum Obscenum“ od HYPOCRISY a cédečko dojem mnohokrát potvrdilo. V podstate ST takto zveľaďujú vlastný svojský štýl, kombinujúci brutalitu i klasickú temnotu a zlovestnosť zahalenú do súčasného nemilosrdného zvukového hávu. A práve to je to, čo ma na nich baví.