Banskobystrickí gazdovia po piatich rokoch od vydania „Gazdovskej veselice“ dodali druhý dlhohrajúci album, zabalený do vydareného digipacku, keďže rozožraných fanúšikov už treba lákať na kadečo. „Exkluzívne“ prevedenie cédečka nie je našťastie to jediné, čo tu zaujme, hudba je stále prvoradá a možno povedať, že päť rokov vývoja a zmeny v zostave sa na novinke odzrkadlili dosť výrazne.

Veselica už v dobe vydania pôsobila ako skôr nie priam vážna vtákovina a hrubozrnná zábava, zabalená do zmesi death, thrash, black metalu a grind coru bez ambícií pozbierať ceny za hudobnícku a skladateľskú genialitu, skrátka rachot prevažne o srande, „hudobný aristokrat“ sa zakyslí, fanúšik nerieši, skočí do kotla a pár refrénov si aj zahuláka. Na poprednú pozíciu na domácej scéne to nebolo a pokiaľ ide konkrétne o Banskú Bystricu, najviac ma odtiaľ bavili SURGICAL DISSECTION.

GAZDASGRIND fungujú od roku 1998, ale prvou, pomerne dlhou etapou existencie sa aj podľa vlastnej biografie skôr prepíjali, debutový album vydali po 12 rokoch od založenia, druhý, aktuálny, po 17 „Zlo“ je teda dielom skoro „plnoletej“ kapely a pokiaľ ide o hudbu na albume, tá je v podstate dospelá. Na nahrávke sa popri dole uvedenej aktuálnej zostave (- Kubo) podieľali aj exčlenovia Pajko (vokály v niekoľkých skladbách) a Motaj (gitary).

Deväť skladieb očíslovaných 0 až 8 na prvé počutie zaujme veľmi solídnym hutným a výrazným, svojím spôsobom aj čistým zvukom. V umelohmotnej súčasnosti si na nahrávkach obzvlášť všímam zvuk bicích, za tento tu si Jozef zaslúži pochvalu. Zvyšok nástrojového vybavenia je takisto príjemne vyvážený, zvukový kabát „Zla“ je kompaktný, niektoré vokály sú možno trochu netradične vytiahnuté nad nahrávku.

Po hudobnej stránke sa tentokrát u GAZDASGRIND dá hovoriť o v podstate čistom, surovejšom, na náklepy bohatom death metale. Pravdupovediac, pri prvých vypočutiach som na ňom nič mimoriadne zaujímavého neobjavil, aj preto som celej veci dal čas, neodpíšem nahrávku len kvôli presýtenosti všetkým možným rachotením. Vyplatilo sa to, pri pozornejšom počúvaní klady vyplávajú na povrch. „Zlo“ neodkrýva nové hudobné obzory, ale je proste takou dobrou domácou istotou.

Death metal gazdov je ukotvený v 90. rokoch a povedal by som, že skôr na európskej scéne. V náklepových častiach si spomínam hlavne na Nemcov CASTIGATE, ale je tu aj viacero groovy momentov a takisto veľa temných gitarových harmónií na hranici čiernokovového sveta. Príjemne prekvapia viaceré melodické momenty, ktoré sa neobmedzujú len na sóla, a takisto občasné divoké, živelné a navrieskané pasáže trochu kanadského typu. Posledná skladba je skôr takým umca-umca úletom, ten zvyšok je death metal na solídnej úrovni.

Pokiaľ ide o vokály, spieva sa tu po slovensky a treba povedať, že spevu celkom rozumieť aj napriek tomu, že väčšinou ide v growlových a škriekaných polohách. Je to fajn zvlášť preto, lebo texty sú v booklete vysádzané skutočne miniatúrnym písmom. Textová stránka je vo všeobecnosti dosť ponurá, zaoberá sa hlavne stavmi beznádeje, dezilúzie a znechutenia súčasným svetom. Ako celok je „Zlo“ prinajmenšom slušne urobeným kusom extrémneho metalu s nadpriemernou dávkou domáceho ducha.