Veľké dobrodružstvo mladých Nórov pokračuje. Keď som v lete roku 2011 ospevoval hravosť a neuchopiteľný eklekticizmus albumu „Bilateral“, ani vo sne sa nedalo tušiť, akými temnými uhoľnými dolmi preženú svoj hudobný výraz na ďalšej nahrávke „Coal“.

Z beťárskej avantgardnej kapely, ktorá skutočne spájala všetko možné od Milesa Davisa až po MESHUGGAH a medzitým si odskakovala do sveta pop music, sa stalo temné, do seba zahľadené zoskupenie – LEPROUS vtedy započali novú etapu svojej kariéry.

Tá trvá až do dnešných dní. Kolega Darkmoor to v recenzii na predchádzajúci album napísal veľmi pekne – ako keby nad LEPROUS niekto zhasol slnko. Nič presvetlené či rozverné nečakajte ani na novinke „The Congregation“. Nie náhodou vznikala väčšina skladieb počas nočných služieb frontmana Einara – až donedávna bol líder LEPROUS zamestnaný ako opatrovateľ autistických pacientov. Nový album je však napriek tomu naskutku pestrý a zaujímavý. Je to čaro krásnych sivých kvetov pučiacich na čiernej, uhoľnej lúke. Skutočne, platňa „The Congregation“ nadväzuje presne tam, kde „Coal“ doznievala.

Silu albumu „Coal“ som naozaj docenil a precítil až na koncertoch. Naživo sú LEPROUS skutoční majstri svojho remesla, na pódiách väčších či malých klubov im to pristane najviac. Trikrát hrali v Bratislave, z toho dva razy na samostatných vystúpeniach, raz som ich výkon ospevoval na veľkom fóre festivalu Brutal Assault. Aj nový album ako keby svojimi aranžmánmi predpovedal chytľavé koncertné prevedenie – aranžmány sú jednoduchšie, ucelenejšie, učesanejšie. Napriek tomu však skrývajú množstvo zákutí na objavovanie a neustále odkrývanie čarov modernej tvrdej hudby. LEPROUS tvoria parádnu výstavnú progresívnu muziku pre rok 2015.

Stay with me now... when I´m falling

V skladbe „The Flood“ je všetko, čím sú noví LEPROUS takí príťažliví. Na jednoduchú elektronickú slučku nadviažu ťažké djentové gitarové riffy, kompozícia vybuchne do omračujúceho refrénu s tradične úžasným Einarovým spevom, pod tým všetkým neposedne bublocú Baardove bicie. Už teraz sa teším na október a to, ako táto pecka bude krásne fungovať naživo.

Od chytľavého popíku, cez náznaky v podstate filmovej hudby (skúste robustnú záležitosť „Slave“) až po blackmetalovú drsnosť vo vokáloch, ktoré v Einarovom podaní znejú ako pocta jeho švagrovi (Ihsahn sa opäť raz chopil producentského žezla) – na novinke LEPROUS je všetko, na čo sme si za tie roky u tejto fascinujúcej kapely zvykli. Nikdy predtým to však nebolo v takejto silnej a priamočiarej podobe. „The Congregation“ sú skrátka absolútni LEPROUS, na žiadnom albume nezneli takto jednoznačne, posadení do vlastnej, celé roky brúsenej a hýčkanej luxusnej škatuľky.

Potešiteľná je i skutočnosť, že kapela si v súčasnosti začala na seba konečne zarábať a že napríklad ich jesenné turné je podľa Einarových slov ziskové už teraz, predtým než vyrazili na cesty a predali čo i len jediné tričko. LEPROUS sa práve dnes vyhrievajú pod šťastným slnkom. Nič to, že je tmavé a pochmúrne. Nórski majstri melancholickej hudby zažívajú skutočne veľké chvíle.