To, že Brisbane v austrálskom Queenslande stojí na geologickom podloží, cez ktoré do atmosféry presakuje zlo z pekla a ešte skapatejších lokalít, už pár kapiel dokázalo – aby som nechodil ďaleko, tak PORTAL, IMPETUOUS RITUAL alebo GRAVE UPHEAVAL. Zvlášť tí poslední sú v rámci zvolených prostriedkov za hranicou prijateľnosti pre klasickejšie orientovaného poslucháča extrémneho metalu. Toho ale môže osloviť produkcia tamojších, s predošlými spolkami personálne neprepojených DISENTOMB. To neprepojenie zdôrazňujem, apokalyptickú atmosféru svojho druhého albumu „Misery“ z októbra tohto roku dosiahli bez neho a trochu inými prostriedkami.

Už debut „The Sunken Chambers Of Nephilim“ (2010) naznačoval, že v rámci brutálneho death metalu ide o nádejné zoskupenie s textovými konceptmi vzdialenými prázdnemu rýpaniu sa v kadejakých telesných výlučkoch a podobných sprostostiach. Tu ide o apokalyptické, často nezemské apokalyptické, rôzne temné náboženské kulty opisujúce témy, takže skôr čosi ako vyššie spomenuté bandy, prípadne MITOCHONDRION a vôbec scéna kanadského pacifického pobrežia. Dokonale ich podporuje grafika novinky „Misery“ – booklet obývajú kreatúry zo zlých snov a ktovie, či vôbec sú z tejto planéty.

Hudobne ide o hutný, zdrvujúci brutal death metal v energických stredných, rýchlejších, a besniacich klepačkových tempách, s obligátnou trochou slammingu. Gitarovo dosť technická záležitosť s množstvom za sebou natlačených tónov, s nejedným do hĺbky sa zarezávajúcim zapískaním, ale bez trilkovania, proste toto je výrazne kompaktný, zahustený materiál. Nevyhýba sa dobre využitým ponurým harmonickým štruktúram a „ideovým východiskom“ by tu mohli byť napr. klasické postupy SUFFOCATION, INFERNAL TORMENT a DEEDS OF FLESH, posunuté na vyšší level brutality. K tomu riadne neľudský ťažký growl a máme hotovo, vydarené ponuré zverstvo.