TEAR DUNGEON - Squirm
Novinka od texaských maskovaných výtržníků je přesně tím typem desky, který vás nechce bavit, ale brutálně převálcovat. Naprosto hrubá a zemitá směs noise rocku a neandrtálského hardcore punku srší frustrací na všechny strany.
COFFINS - The Fleshland
Japonsko, to nie sú len grind a noise extrémy či bizarnosti, prípadne často veľmi slušný death a iný metal, niekoľko nadšencov sa tam úspešne venuje aj tomu typu rockového extrémizmu, ktorý si kvôli tempu väzy fakt nevylomí.
Presne toto je prípad tokijských COFFINS, fungujúcich od roku 1996. Pri pohľade na počet položiek v diskografii by ste ich tipovali skôr na nejaký grindový nárez typu AGATHOCLES, ktorý sa snaží pustiť do sveta čo najviac nahrávok bez ohľadu na zvukovú, občas aj hudobnú kvalitu.
Alebo by to mohol byť nejaký divný patrón z okraja blackmetalovej scény, chrliaci desiatky blbostí, sú aj také prípady.
Ale ak si kapela ako názov vezme futrály, drevené fraky či pyžamá, drevené pirohy s mäsom, skrátka rakvy, je to isté zvestovanie toho, že zrejme pôjde o niečo pochmúrnejšieho a tempovo rozvážnejšieho.
O to viac však zarazí rozsah diskografie, dlhohrajúce albumy majú COFFINS zatiaľ iba štyri, ale to kvantum splitov a EP už predsa len nastoľuje otázku, či je pri takomto chrlení skladieb možné udržať zodpovedajúcu úroveň kreativity. Ak sa nemýlim, o COFFINS som doteraz tuším okrem ich názvu oveľa viac nevedel, s predošlou tvorbou novinku teda nemám ako porovnať, ale postarali sa o ňu Relapse, a tí ešte stále majú nos aj na extrémny metal, s ktorým si kedysi urobili meno.
Nebude to asi len tým, že súčasná doba praje deathmetalovému old schoolu o dosť viac než je to zdravé, keďže najlepšie ho aj tak hrajú bandy, ktoré s ním začali, aj to nie všetky, nie každý je ASPHYX, ktorým ide karta aj po štvrťstoročí. Tie nové „old schooly“, mastiace starú Škandináviu, Floridu, Britániu, Holandsko a podobne, tam na jednu dobrú vec pripadne desať plagiátorov, ktorým to ani neveríte. Ale nie o tom som chcel.
COFFINS hrajú starodávny hrubý, drvivý, pochmúrny death/doom metal, až taký staroškolský, že poslucháč klasického old schoolu si môže pripadať ako archeológ, ktorý na pohrebisku z doby bronzovej z ničoho nič vykope neandertálca. Skrátka tu máme hudbu, proti ktorej aj BOLT THROWER či ASPHYX znejú skoro až moderne.
Aktuálna štvrtá dlhohrajúca vec rakvárov má čosi vyše trištvrte hodiny a je na nej deväť skladieb. Hudobne vychádzajú z podzemného (death) a doom metalu 80. rokov, „najmodernejšie“ úseky možno datovať snáď do veľmi raných deväťdesiatok, novšieho tu nenájdete nič. Kompozície sa valia a hrnú, občas klusajú v rozvážnych pomalších a stredných tempách, s častými vstupmi rezkých, nekompromisných a energických rýchlejších pasáží.
Hudba je zahalená do surového, rezavého gitarového zvuku, o čosi hlbšieho od Sunlightu, možno kdesi medzi starými AUTOPSY a GRAVE, ktorým sa COFFINS v nejednom momente podobajú. Do atmosféry plesne a rozkladu rinčia činely a growluje hlboký, dôrazne frázujúci deathmetalový vokál, výborne stmeľujúci mix hudobných vplyvov od VENOM, HELLHAMMER a CELTIC FROST cez prvotiny NECROPHAGIA, GRAVE, BOLT THROWER a CATHEDRAL, okorenený trochou temnometalového praveku z čias BLACK SABBATH.
V mnohých riffoch a melódiách počuť, že Japoncom nie je cudzí ani drsný crust a špinavý punk typu DISCHARGE, a celkovo sa im maľovanie obrazov zla, smrti, rúhania, mučenia a podobných hrôz pomocou palety z archaických, nie len extrémne metalových farieb darí výborne. Pre milovníkov moderny toto zrejme nebude, ale ak chce niekto autentickú atmosféru starého „zlometalu“, je na správnej adrese. Obzvlášť veľkou hitovkou je záverečná „Tormentopia“, to je hotový manifest hororového metalového bahna.
Diskuse: 39 příspěvků
Ak sú náhodou predošlé nahrávky týchto japonských death/doomových staromilcov ešte lepšie ako aktuálna novinka, tak potom tej kapele o slávu nešlo asi nikdy.
8,5 / 10
Diskografie
Sinister Oath (2024)
Beyond the Circular Demise (2019)
Craving to Eternal Slumber (EP) (2015)
The Fleshland (2013)
Reborn (SP) (2012)
In Quarantine With Death (split) (2012)
March Of Despair (EP) (2012)
Sourvein/Coffins (split) (2012)
Sewage Sludgecore Treatment (EP) (2012)
Ancient Torture (kompilácia) (2011)
Coffins/Disgrace (split) (2010)
Coffins/Warhammer (split) (2010)
Hooded Menace / Coffins (split) (2010)
Coffins/Stormcrow (split) (2010)
Eat Your Shit/Lobotomized (split) (2009)
Coffins/Spun In Darkness (split) (2009)
Warhead (SP) (2009)
Coffins/Skullhog (split) (2008)
The Cracks Of Doom (split) (2008)
Buried Death (2008)
D.D.D.H. - Doomed to Death, Damned In Hell (split) (2007)
Coffins/The Arm And Sword Of A Bastard God (split) (2007)
Coffins/Cianide (split) (2007)
Coffins/Otesanek (split) (2007)
The Other Side Of Blasphemy (2006)
Mala Suerte/Coffins (split) (2005)
Sacrifice To Evil Spirit (kompilácia) (2005)
Mortuary In Darkness (2005)
Demo 2003 (2003)
Reh. Demo '00 (2000)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2013
Vydavatel: Relapse Records
Stopáž: 45:57
Z HODNOCENÍ ČTENÁŘŮ
HODNOCENÍ
Autor recenze:
Počet čtenářských hodnocení: 1
VLOŽIT HODNOCENÍ
DIMHAV - Ondine
Orchestrálně pojatý power metal příliš nevyhledávám, ale pokud jde o takovouto kombinaci citlivě stavěné melodiky, progresivních prvků a silného vokálu, pak nezbývá než ocenit slušně odvedenou práci.
TO THE GRAVE - LIBERATION FRONT
Aktivistický deathcore stále drží vlajku boje za práva zvířat hrdě vztyčenou. Naštěstí má i reprezentativní hudební doprovod, takže soundtrack k terorismu masokombinátů a jatek jako když najdete. Dlouhodobá jistota žánru.
東京酒吐座(TOKYO SHOEGAZER) - Remains
Japonští náladotvůrci v sobě dokážou skloubit shoegaze, indie kytarovku a post-punk s překvapivě rockovým důrazem, a současně zasněným lehkým ženským vokálem. Výsledkem je velmi osobitá a fungující fúze éterické atmosféry a přímočaré energie.
SCIMITAR - Scimitarium II
Zajímavě žánrově neukotvená originální deska. Dánská parta kolem excentrické zpěvule Shaam Larein mísí black metal s goticko-okultním rockem, punkovou energií i epickým heavy metalem. Výbušná, roztěkaná a zároveň překvapivě soudržná a atmosférická směs.
SELENOPLEXIA - Beneath The Lunar Tyrant
Pozoruhodný kousek. SELENOPLEXIA se věnují black/death metalu s tím, že ho podávají v notně technicko-progresivní formě. Melodie, disonance i krásně rovné blackové pasáže. Velice široká paleta extrémních i čistých zpěvů. A taky Colin Marston za mixákem.
GODFLESH - Decay
Čtyřicet minut neúprosné tortury v mechanické drtičce, jenž je chladná a neosobní, ale zároveň překvapivě živá ve své brutalitě. Monolitické riffy a tísnivá atmosféra, páchnoucí olejem, betonovým prachem a civilizačním úpadkem. Broadrick to opět dokázal.