Kanadskí BAPTISTS vzbudili veľkú vlnu záujmu už svojim EP „Good Parenting“. Skupina neznámych mladíkov sa predviedla v tom najlepšom svetle a v typicky kanadskom štýle rúbala divoký hardcore plný neurotických melódií, neutíchajúceho feedbacku, kopy brejkov a vokálu vychádzajúceho z hrdla, ktoré zrejme slúži na destiláciu whisky.

Na takú mladučkú kapelu je „Good Parenting“ veľmi nápaditá a kvalitná nahrávka, a preto som určite nebol jediný, kto do kapely vkladal veľké nádeje. S tohtoročným debutom boli v podstate naplnené.

BAPTISTS si ako producenta vybrali Kurta Balloua, čo bola voľba viac než logická - žánrovo sú najbližšie práve liahni Godcity.

„Bushcraft“ sa najviac približuje chaotickému hardcore-punku s modernejším crossoverovým povlakom a občasnými „úletmi“ až niekam ku crustu, alebo dokonca k noise rocku.

Zoberte si zvuk legendárneho albumu „You Fail Me“ od CONVERGE (prečo sa nepáčil Dalasovi, mi stále zostáva záhadou), skĺbte ho s výbušnosťou matematických gitarových výpadov BOTCH a moderným crust-hardcorom, ktorým sa prezentovali napríklad nestori CURSED, alebo dnes tak populárni TRAP THEM a ALL PIGS MUST DIE.

BAPTISTS síce ešte trpia syndrómom mladých kapiel, teda sú u nich stále citeľné veľké vzory, od ktorých sa snažia osamostatniť, pričom nad niektorými gitarovými melódiami a riffmi musel dvíhať obočie aj samotný Kurt.

Niektorí „convergeológovia“ „Bushcraft“ zrejme nikdy nerozchodia (ja som mal z počiatku tiež mierny problém), avšak po zbavení sa tohto „pocitu“ sa z „Bushcraft“ stáva omnoho viac než len kopírka. BAPTISTS nahrali sofistikovanú a vyváženú kolekciu moderného temného „hácečka“, ktoré na spomínané vzory upozorňuje v tom najlepšom svetle.

Po prvých vypočutiach som neveril, že by ma mohol takýto „odvar“ niekedy baviť, ale opak je pravdou. Z „Bushcraft“ sa stal jeden z mojich najobľúbenejších albumov už plne rozbehnutej sezóny a BAPTISTS sú v mojom osobnom rebríčku hardcorových zelenáčov na najvyšších priečkach.

Berú si od tých najlepších a činia tak s neuveriteľnou ľahkosťou, pričom do svojho „plagiátu“ dávajú aj kusisko vlastného, originálneho hudobného prejavu.