Niekedy je ťažké vyhnúť sa tomu, aby článok bol jednou súvislou ódou. Arjen Anthony Lucassen na prelome tisícročí dokázal poskladať dlhé, zaujímavé, pestré, zvukovo atraktívne nahrávky akoby na počkanie. Zmixoval rock, metal, folk, pop i elektroniku do funkčného a chutného koktejlu, a ľudia sa často, tak ako u Shakespeara, zdráhali veriť, že to všetko pochádza z jednej hlavy. Bolo to viac pre vlastné potešenie ako pre uspokojenie potrieb poslucháčskej obce – ale presne takto vznikajú výnimočné diela najčastejšie. Tretí zárez do diskografie vlajkového projektu AYREON je takým dielom.

Úspech Elektrického hradu, v nejednom prípade pasovaného za album roka, pomohol dvojmetrovému holandskému obrovi dostať sa do povedomia širšej verejnosti. Príbeh sa začal rodiť v Arjenovej hlave behom jedného z mnohých bežeckých výletov v lese. „Nechcel som nič zložité, aby sa hocikto mohol s príbehom ľahko zžiť“, spomína sympatický Holanďan. „Žiadne vtieravé posolstvá... absolútne neznášam, keď sa niekomu vnucuje cudzí názor.“ Príbeh sleduje osem charakterov z rôznych etáp dejín ľudstva, ktoré sa ocitnú v inej dimenzií kvôli experimentu istej mimozemskej civilizácie, ktorá sa stala natoľko závislá na strojoch, že už nedokáže vnímať a prejavovať emócie.

A tak sa Egypťanka, Riman, barbar, Indiánka, rytier, highlander, hipík a futureman vydajú pod kontrolou tajomného nekompromisného rozprávača Forever Of The Stars na strastiplnú cestu do Elektrického hradu, kde musia nájsť východ z tohto časopriestoru späť - každý do svojej vlastnej doby. Čo nie je také jednoduché, ak zmyslové podnety, pletúce sa im počas púte do cesty, vníma každý z nich inak na základe doby, v akej žije, ich náboženských predstáv a rôzneho dosiahnutého technického pokroku. A nie každý na koniec cesty dôjde.

Arjen si dobre uvedomoval, že nič nedokáže vzbudiť v hudbe toľko emócií ako ľudský hlas. Zároveň má vo vzťahu k tomu svojmu riadnu dávku sebareflexie a je pravidlom, že s ním nebýva príliš spokojný. Za svoju bohatú kariéru si však na poli tvrdej hudby vydobyl taký rešpekt a uznanie, že mu na spoluprácu postupne kývli aj najväčšie esá súčasnej tvrdej muziky: napríklad Anneke van Giersbergen, Bruce Dickinson, Fish, Mikael Akerfeldt či Devin Townsend. Keď s takýmito spojencami nastúpite v prvej lajne, nie je potrebné obávať sa o výsledok.

„Into The Electric Castle“ paradoxne nie je prípadom, kde by prevažovali takéto notoricky známe mená – kto naozaj dobre poznal všetkých účinkujúcich už predtým, má môj obdiv. „Počas nahrávania som objavil niekoľko talentovaných hudobníkov, s ktorými som následne spolupracoval aj po vydaní albumu,“ uviedol Arjen. Keď počul meno Ed Warby, údajne si nebol istý, či je deathmetalový bubeník pre jeho „rockovú operu“ ten pravý. Ako veľkí fanúšikovia RAINBOW si však hneď padli do oka a Ed ukázal, že pre inštrumentálnu sekciu bude obrovským prínosom. Strhujúca „The Garden Of Emotions“, patriaca do výkladnej skrine súdobej progresívnej muziky, by bez jeho bicej súpravy bola polovičná.

Osem hlasov, ktoré sa vybrali na cestu mimo čas a priestor, prispieva vo vzájomnej spolupráci k nezameniteľnej hrejivej atmosfére celého diela, akú už sa dlháňovi nepodarilo dostať do žiadneho zo svojich nasledujúcich výtvorov. Nádherná mandolínová sekvencia v „Isis And Osiris“ či nádej vzbudzujúci úvod „Tower Of Hope“ sú jednými z jej mnohých vtelení.

Nenapodobiteľná atmosféra je však aj výsledkom Arjenovej lásky k prirodzenému, organickému zvuku. Navzdory množstvu futuristicky znejúcich aranží, v dobe, kedy nás vývoj moderných technológií začína predbiehať a vymykať sa nám spod kontroly, bazíruje na analógovom zázname a buď muzikanti aj speváci nahrávajú priamo u neho, alebo on vycestuje za nimi. Vždy tak z každého vyžmýka presne to, čo potrebuje.

Niet divu, že „Into The Electric Castle“ sám autor považuje za jeden zo svojich najlepších počinov. Nahrávka je organická, komplexná, skvele drží pokope a nestarne - čas ju otestoval dostatočne. Ak by sme v záchvate encyklopedickej šialenosti vyhlasovali aj Valhallu 90-tych rokov, musel by sa tento dvojdisk umiestniť vysoko. Prísľub úchvatného hudobného zážitku núti k „El. Castle“ periodicky sa vracať k nemu, obdivovať ho a vychutnávať si ho.