Hudba sa globalizuje. Dokazujú to aj Dáni VOLBEAT, ktorí na jednej strane hrajú číro americkú hudbu, no svoje európske korene v žiadnom prípade nezapierajú. Hrajú muziku, ktorá je tak staromilská, až je originálna.

Prvýkrát som si VOLBEAT všimol na minuloročnom Sonisphere, kedy ma príjemne prekvapili hlavne dobrosrdečnou komunikáciou s publikom a „wall of love“. Áno, dobre čítate. Ľudia sa rozbehli proti sebe, aby sa v strede objali. Dokonalé.

Na aktuálnej doske „Beyond Hell/Above Heaven“ nám servírujú koktejl country, južanského rocku, bluesu, punku, rockabilly a rôznych odrôd metalu počúvajúcich na prívlastky power, thrash alebo groove. Od úvodného hopsavého nášupu „The Mirror And The Ripper“ je jasné, že táto šťavnatá štýlová kombinácia je prudko počúvateľná. Našťastie však album neostane pri jedinej dobrej skladbe na úvod.

Ústnou harmonikou ozdobená klipovka „Heaven Nor Hell“ dá spomenúť na MISFITS z čias debutu „Walk Among Us“, „Fallen“ vás zase navnadí vytiahnuť surf a utekať na priľahlú pláž, no a pri počúvaní „16 Dollars“ si zase predstavíte country klub a vysmiateho kontrabasistu otáčajúceho svoj nástroj okolo vlastnej osi. Na tvrdšiu strunu zahrá „Evelyn“ s hosťujúcim Barneym z NAPALM DEATH (!) alebo „7 Shots“, v ktorej si zaškriekal Mille Petrozza (KREATOR) a na gitaru zahral Michael Denner (KING DIAMOND, MERCYFUL FATE).

Frontman Michael Poulsen v sebe miesi Jamesa Hetfielda, Glenna Danziga, Elvisa aj Johnnyho Casha. Aj „ohoz“ má podobne ako celá kapela dokonale zvládnutý. Štvorakordové, vo svojej podstate popové songy, v podaní VOLBEAT znejú neskutočne hitovo, no keď je treba, vedia vytiahnuť aj technickejšie čísla (KREATOROM načuchnutá „Who They Are“ alebo inflamesovskou akustickou gitarou opatrená „A New Day“).

Po vypočutí aktuálnej nahrávky a zosumarizovaní si rok starého vystúpenia dostávam dôvod, prečo sú na plagáte Nova Rocku napísaní rovnako veľkým písmom ako IRON MAIDEN, SYSTEM OF A DOWN a LINKIN PARK.