Aj keď musím férovo priznať, že predošlý album VIRUS som v druhom pohľade k našej recenzii o nejaký ten bod ukrátil, hneď na začiatok článku tvrdím, že „The Agent That Shapes The Desert“ je presne tým albumom, ktorý som očakával pred tromi rokmi (a ktorý som v podobe „The Black Flux“ nedostal).

Zvláštnym oparom nevypočitateľnosti zahalení Nóri si akoby rozviazali ruky: odchod od Season Of Mist nasledovalo vyhlásenie „zbierky“ na nový album – „The Agent That Shapes The Desert“ si bolo možné predobjednať dlho pred vydaním priamo od skupiny, za ktorú celý biznis vybavuje bubeník Einar Sjurso. (V roku 2011 dostanete autogram umelca najjednoduchšie priamo na obálke, v ktorej vám príde CD.)

Uvoľnený prístup nezviazaný termínmi sa pretavil aj do samotnej hudby. Carl-Michael Eide už zrejme zabudol na nešťastný(?) incident z roku 2005, ktorý ho zrejme naveky zosadil z bubeníckej stoličky. Jeho unikátna, v pôvodnom slova zmysle progresívna gitarová hra je na novinke ešte viac vybrúsená: VIRUS sú fascinujúcou dekonštrukciou blackmetalu. Linky hlavného nástroja síce nesú stopy čiernokovovej disonantnosti, obalenej do zábavných, ale funkčných kudrliniek, no VIRUS už od úvodnej a titulnej skladby dokazujú, že i keď klasické nástrojové obsadenie nehodlajú opustiť, žánrovú škatuľku si pre seba vytvoria s láskavým dovolením sami.

„The Agent That Shapes The Desert“ rozvíja svojho predchodcu (aj dizajn obalu je skoro totožný) a aj vďaka odľahčenejšiemu, čistejšiemu zvuku okamžite upúta detailami, ktoré sa na „Black Flux“ miestami strácali. Prvá polovica dosky je až do oddychu v podobe začiatku „Intermission: Furnace Creek“ neprerušovanou jazdou skupiny vo výbornej forme: ak by som mal dojem z plynúcich skladieb hodnotiť jedným slovom, bola by to „ľahkosť“.

I keď VIRUS sú stále oficiálne duo, príspevok basgitaristu Bjeimu je miestami zásadný; ako príklad poslúži vďaka base temer tanečná „Chromium Sun“. Už po prvých počutiach sa z nahrávky začnú sypať čistokrvné hity a alternatívnosť VIRUS nie je synonymom neprístupnosti, ale chuti hľadať vlastnú cestu – čistý, nezameniteľne teatrálny hlas Carl-Michaela Eideho je vyspievaný a kapela si rutinérsky trúfne na skladby s v dobrom slova zmysle „obyčajnou“ piesňovou štruktúrou.

Semienko zasadené na „Written In Waters“ od VED BUENS ENDE skrátka už dávno vyrástlo v strom s pevnými koreňmi. „The Agent That Shapes The Desert“ je na konci pevnej vetvy spojenej priamo s VED BUENS ENDE: melodickejší ako DHG, komplikovanejši než CODE, ale rockovejší a zemitejší ako nepriami príbuzní, vysokí umelci z ULVER – ktorých frontman však (chcelo by sa dodať obligátne) hosťuje aj na recenzovanom počine, uzatvárajúc pomyselný kruh.