MICHAL PROKOP - Ostraka
Hodně usedlé a dá se říci že z velké části i líné album pro páprdy. I tak by se dala "Ostraka" charakterizovat. Chybí nějaký výrazný hit, ale i tak mi tahle deska připadá příjemná. Asi už jsem vážně starej.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Hoci to už dnes môže znieť takmer neuveriteľne, SIX FEET UNDER v roku 1995 naozaj neboli považovaní výlučne za kapelu Chrisa Barnesa. Ba čo viac, vtedy to bola vôbec prvá skutočná superskupina známa deathmetalovej verejnosti. Napokon, hrať v polovici deväťdesiatych rokov kov smrti v tom najprimitívnejšom, naskrz priamočiarom a surovom štýle, to chcelo vskutku výnimočnú príležitosť a vyberanú zostavu. Veď vtedy už riskovali trpezlivosť ortodoxných fanúšikov takmer všetky veľké mená a experimentálne albumy sa rodili ako huby po daždi.
Členovia OBITUARY, MASSACRE a CANNIBAL CORPSE avizovali spoločný projekt už nejaký ten mesiac vopred a konečný výsledok sa naozaj netrpezlivo očakával. Je pravda, že v čokoľvek iné ako hudbu floridských zberačov krvavých pomarančov s divokým spevom šialeného kanibala mohol dúfať iba od reality odtrhnutý rojko. Doboví recenzenti preto spokojne pokyvkávali hlavami a fanúšikovia vychutnávali podarené deathmetalové hitovky. Že ich je na albume „Haunted“ požehnane, o tom svedčia všetky koncerty SIX FEET UNDER až do týchto dní – kedykoľvek zaznie niečo z tejto kultovej prvotiny, frenetické reakcie publika naberajú šokujúcu intenzitu.
Look to the sky
it´s turning black
Nielen ťažkotonážna hymna „Beneath A Black Sky“ či podarená rýchla vypaľovačka „Suffering In Ecstasy“, v podstate každý z jedenástich kúskov na tejto doske hovorí jasnou rečou – Allenovi Westovi v tej dobe skutočne išla karta. Malý-veľký deathmetalový hrdina sype z rukáva jeden parádny riff za druhým, motorová basgitara Terryho Butlera a spoľahlivé bicie nenápadného Grega Galla tlačia skladby vpred v príťažlivej, miestami priam rock´n´rollovej dynamike, aby ich záhrobné šepoty, surové hrdelné výplody a štýlové zvracanie Chrisa Barnesa vyšperkovali do konečnej dokonalej podoby. Textová podoba celého diela ani náhodou nezaostáva za očakávaniami. Chris Barnes bol už v tej dobe zrelým autorom štýlových zamyslení nad temnými stránkami duše, s chuťou sa venoval vrahom, vlkolakom a obľúbeným zombíkom. Veru tak, „Haunted“ je parádnou jazdou s viacerými pozoruhodnými zastávkami – len sa započúvajte do lámania tempa vo vynikajúcej „Human Target“. Kdesi tam je prapôvod dnes tak populárnych a často používaných deathcoreových beat downs!
Za úspechom albumu „Haunted“ stojí samozrejme v prvom rade hviezdna zostava, no nemenej dôležitý je aj fakt, že ostrieľaní borci prišli v tej turbulentnej dobe s muzikou, ktorá šla napriek všetkým vtedajším konvenciám proti prúdu času až do deathmetalového praveku. Dôkazom toho, aký krásny a rôznorodý môže byť (pre náhodného poslucháča a laika) zdanlivo žánrovo úzky a vyhranený extrémny metal, môže byť napokon skutočnosť, že v tom istom roku 1995 vyšli aj klenoty ako „Symbolic“ alebo „Demanufacture“.
Príťažlivá priamočiara jazda do deathmetalového praveku. Žánrový klenot deväťdesiatych rokov.
Greg Gall
- bicie
Chris Barnes
- spev
Allen West
- gitary
Terry Butler
- basgitara
1. The Enemy Inside
2. Silent Violence
3. Lycanthropy
4. Still Alive
5. Beneath A Black Sky
6. Human Target
7. Remains Of You
8. Suffering In Ecstasy
9. Tomorrow´s Victim
10. Torn To The Bone
11. Haunted
Nightmares of the Decomposed (2020)
Torment (2017)
Graveyard Classics IV: The Number of the Priest (2016)
Crypt of the Devil (2015)
Unborn (2013)
Undead (2012)
Graveyard Classics III (2010)
Death Rituals (2008)
Commandment (2007)
13 (2005)
Graveyard Classics II (2004)
Bringer Of Blood (2003)
True Carnage (2001)
Graveyard Classics (2000)
Maximum Violence (1999)
Warpath (1997)
Alive And Dead (EP) (1996)
Haunted (1995)
Datum vydání: Úterý, 26. září 1995
Vydavatel: Metal Blade Records
Produkce: Brian Slagel, Scott Burns & SIX FEET UNDER Studio: Morrisound Studios
-bez slovního hodnocení-
Hodně usedlé a dá se říci že z velké části i líné album pro páprdy. I tak by se dala "Ostraka" charakterizovat. Chybí nějaký výrazný hit, ale i tak mi tahle deska připadá příjemná. Asi už jsem vážně starej.
Tak po létech ignorace si letos dáme společně alespoň to kafé. Nečekejte příliš mnoho změn, PELICAN se o ně ani nesnaží. Tentokrát to ale má celkem i nápad a děj a album tak pěkně plyne a nenudí. Je to sice udržovaná, ale v zásadě příjemná a nenucená.
Polovina sestavy pochází od Francouzů SETH. Jedná se tedy o black metal, ale trochu jiný. Je to svižné a dynamické se znatelným deathmetalovým nádechem. Dobré především v místech, kde se náležitě sype, což je většina alba.
Druhé album španělského tria a další velký skok vpřed. Epický a dramatický death metal, který vás díky rozumně zvolené stopáží dostane svým sevřeným pojetím a sugestivní atmosférou. Horký temperament se snoubí s promyšlenou kreativitou a dějí se věci!
Holanďané se vzdalují svým thrashovým kořenům a i díky syntetickým vrstvám se dostávají až kamsi k pompéznímu symfo black metalu. Živelný thrash přístup zůstal, ale je do značné míry překrytý komplexnější metalovou variabilitou a klasickou progresivitou.
Logický komerční tah Sony a zároveň krásný dar pro ty, kteří tenhle mysteriózní a v mnoha verzích existující set určený původně pro film zbožňují jako nejlepší živák kapely. Steven Wilson se o to hezky postaral a live verze “Echoes” zůstává skvostem.
Pozor, je tu dominantní deathmetalová deska. ESCARNIUM vycházejí z temného OSDM (klasická baseline IMMO / INCA), sypou jako FOSSILIZATION, mají IQ jako CRUCIAMENTUM a atmosféru jako DEAD CONGREGATION. Třešničkou jsou disso vsuvky. Koukejte si to pustit.