Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Ambient - a už vôbec nie dark ambient - nepatrí medzi masovo populárne žánre. Podobná okrajovosť je mu vlastná aj na miestnom portáli a - ako hádam uzná aj sám čitateľ - v niektorých pripadoch to môže byť celkom škoda. Tento článok je preto súhrnom mikrorecenzií, respektíve upútavkou na vybrané tohtoročné diela, ktoré podľa autora týchto riadkov stoja za pozornosť. Prečítate si o interpretoch z Francúzska, Švédska, Dánska, Nemecka a Talianska, z ktorých každý pristupuje k tvorbe hudby trochu inak, po svojom.
CITIES LAST BROADCAST - The Cancelled Earth (Cyclic Law, 2009)
„The Cancelled Earth“ je výsledkom dlhoročne zaznamenávaných zvukových nahrávok Pära Boströma uskutočnených priamo v teréne - na letiskách, vlakových staniciach, v tuneloch, pod mostami a na rôznych iných lokalitách. Človek, známy predovšetkým vďaka svojej výbornej práci v KAMMARHEIT, decentne zapracoval jednotlivé ruchy do darkambientného celku a vydal ich pod hlavičkou nového projektu CITIES LAST BROADCAST. Ten svojou atmosférou skutočne pripomína scenériu dávno opusteného mesta a kvalitatívne zapadá do dlhej série výborných vydaní od Cyclic Law.
COLLAPSAR - Beyond The Event Horizon (Malignant Records, 2009)
Hlavnou inšpiráciou a jediným námetom debutového albumu francúzskeho COLLAPSAR je, rovnako ako v prípade mnohých iných ambientných umelcov, nekonečný vesmír. A, odhliadnuc od neoriginality konceptu, ktorým sa tento projekt zaoberá, je jeho spracovanie celkom dobré. „Beyond The Event Horizon“ pohlcuje myseľ poslucháča svojim masívnym a expanzívnym zvukom, podobne ako niektoré albumy skúsenejšieho Briana Williamsa z LUSTMORD. Narozdiel od neho však začínajúci Francúz zápasí s miernym stereotypom a nahrávka tak časom stráca časť zo svojho počiatočného čara. Škoda, inak ide o veľmi zaujímavé dielo.
DIE WEISSE ROSE - A Martyrium Of White Roses (Cold Meat Industry, 2009)
DIE WEISSE ROSE je dánskym projektom, pomenovaným podľa mníchovskej skupiny študentov, dosť odvážnej na to, aby prejavila svoj odpor voči nacistickému režimu Adolfa Hitlera. Jeho debutový album „A Martyrium Of White Roses“ nemožno považovať len za poctu, ale aj za zhudobnenie diania v Nemecku v období prvej polovice dvadsiateho storočia. Štýlovo len ťažko zaraditeľná tvorba Thomasa Bøjdena kombinuje prvky ambientu, industriálnych pochodových rytmov, melancholickej neoklasiky a hovoreného slova. Dielo obsahuje množstvo výsekov zo starých nemeckých filmov a rozhlasových prenosov, prerozprávané básne Friedricha Nietzscheho a Hermanna Hesseho, no predovšetkým disponuje maximálne vťahujúcou atmosférou. Vynikajúci album.
INADE – The Incarnation Of The Solar Architects (Loki Foundation, 2009)
Nemecké kreatívne duo vystupujúce pod názvom INADE sa vo svojej hudbe rado zaoberá alternatívnou realitou, mytológiou a rôznymi nadpozemským záležitosťami. Jeho nová nahrávka „The Incarnation Of The Solar Architects“ je jasným dôkazom toho, že sa mu svoje vízie darí aj naďalej zhudobniť nadmieru kvalitne. Pre INADE je charakteristická vkusná rôznorodosť vlastnej tvorby, miešanie industriálnych prvkov s tými ambientnými, striedanie nálad a atmosféry. Čo však ostáva nemenné je rukopis a umenie udržať si pozornosť poslucháča aj počas viac ako hodinu trvajúceho diela. Počúvanie „The Incarnation Of The Solar Architects“ je svojim spôsobom hypnotizujúca skúsenosť.
NEW RISEN THRONE - Crossing The Withered Regions (Cold Meat Industry, 2009)
NEW RISEN THRONE kvalitatívne rastie. Po zmene pôsobiska a odchode od prestížneho vydavateľstva Cyclic Law k populárnejšiemu Cold Meat Industry, vydáva Gabriele Panci svoj ďalší a zatiaľ najlepší album. „Crossing The Withered Regions“ je opäť typickým dark ambientom bez akýchkoľvek mimožánrových príkras. Svojou atmosférou evokuje nehostínný svet a jeho bezútešnú realitu. Jedným dychom treba dodať, že to robí veľmi dobre. Dielo, o ktorého mastering sa postaral Peter Anderson z RAISON D´ETRE, patrí rozhodne medzi to lepšie, čo na tejto scéne za obdobie niekoľkých posledných mesiacov vzniklo.
PETER BJÄRGÖ - A Wave Of Bitterness (Kalinkaland Records, 2009)
Pravdepodobne nie je zriedkavým javom, že sa pri kompozičnom procese utvoria skladby, ktoré sú samé o sebe dobré, no do konceptu kapely či projektu daného interpreta jednoducho nezapadajú. Podobné pohnútky vraj viedli Petra Bjärga (o.i. ARCANA) k vydaniu sólového albumu. Úprimne, po viacnásobnom vypočutí jeho nového diela v ňom zas tak veľa odlišností od jeho hlavného hudobného pôsobiska počuť nie je. Ktorákoľvek z deviatich skladieb na albume by sa pokojne mohla ocitnúť aj na nahrávke Bjärgovej ARCANY. „A Wave of Bitterness“ sa očakávateľne nesie v ambientnejšom duchu inšpirovanom legendárnymi DEAD CAN DANCE, pochopiteľne na nej absentujú oba ženské vokály, a ten Bjärgov sa pre zmenu atypicky pohráva aj s o niečo spevavejšími polohami. Výsledok zanecháva veľmi dobrý dojem.
Debutový album francúzskeho TREHA SEKTORI rozvíril hladinu všeobecnej zvedavosti vďaka svojmu experimentálnemu poňatiu darkambientnej hudby. Anonymný protagonista, ktorý za ním stojí, využíva na „Sorieh“ okrem klasických ambientných prvkov aj rôzne hlasové efekty, stony a nadýchnutia. Výsledný produkt a dojmy z neho sú však mierne rozpačité. Klaustrofobická nahrávka z dielne Kaosthetik Konspiration obsahuje množstvo dobrých momentov, no zaslúžila by si kvalitnejší zvukový háv a väčšiu ucelenosť. Predovšetkým tá je jej hlavným, no vo svetle budúcnosti nie neprekonateľným problémom.
85 minut soustředění. Plně rozkrýt tuhle náročnou a současně velmi inteligentně poskládanou nahrávku ještě potrvá týdny. Extrémní black/death s neprostupnou atmosférou rozpínající se od PORTAL až někam po ULCERATE. Hluboká, zcela pohlcující záležitost.
Mnoho předchozích alb mi uniklo a ta stará už si nevybavuji, možná proto mi „Darkanakrad“ přijde jako podařený materiál na pomezí melodického death metalu a folku. Určitě je to zábavnější a živelnější než novinka z podobného rybníka lovících ENSIFERUM.
Dát si ve Skandinávii na obal Preikestolen je stejné, jako kdyby našinec použil fotku Řípu nebo Trosek. Za otřepaným obalem se však skrývá zasněná prog-rocková záležitost. Jsou to působivé, a přitom nevtíravé melodie, kde významnou roli hraje piano.
Album, které jde ve šlépějích dva roky starého „God's Country”, ale ve všech ohledech se mnou více rezonuje. Je o něco rychlejší, průraznější a kousavější. Přímá srážka stylu kapel jako DAUGHTERS, HARVEY MILK a třeba i ACID BATH.
Všeříkající název alba. Delší tvůrčí pauza u ostravských rozhodně neznamená změnu stylu. Na to už jsou v tom svém pevně usazeni a z této pozice orchestrují další palbu ostrých songů, kterým opět nechybí odpich a chytlavé motivy. Tradičně dobrá práce!
Zásady sice nepustí, ale psát shout po prvním poslechu tohoto (záměrně) kostrbatého propletence není lehký úkol. Na druhou stranu jsou to stále ti samí GIGAN se svým živelně-technickým a pořád kreativním death metalem. A také i pro mnohé nestravitelným.
Dana Schechter (SWANS) a Tim Wyskida (KHANATE) stvořili pod hlavičkou INSECT ARK další neortodoxní dílo ponořené v drone, sludge a noise rocku. Sugestivní dílo, ale je těžké se v té bažině neutopit.