Metalová história nepamätá mnoho kapiel, akými sú medzičasom opäť „zrušení“ VELVET CACOON. Portlandskí mystifikátori Josh a Angela okolo seba vytvorili auru záhadnosti, na ktorej sa viezli sedem rokov (k nadšeniu jedných a zúrivosti iných): počínajúc zvesťami o divokých koncertoch, ktoré sa nikdy nestali, pokračujúc nahrávaním „Genevieve“ za pomoci moštróznej „naftovej harfy“, vydávaním cudzích albumov za vlastné až po Joshove prehlásenia o získanom bohatstve, v ktorom sa doslova topí – a o vlastnej asexualite, (nad)užívaní dextrometorphanu a láske k estetike začiatku dvadsiateho storočia.

Našťastie hudobný výstup VELVET CACOON je rovnako unikátny ako báchorky, ktoré ich obklopujú. Deklarovaná fascinácia morom (teda čosi, čo sa snažia zhudobniť v doomovom revíre MONARCH!) sa zreteľne premietla do zvuku, ktorý je v prípade blackmetalových nahrávok zvláštne odcudzujúci, prichádzajúci akoby z diaľky či z hmly nad jesenným oceánom.

Prvá z dvoch nahrávok s vročením 2009 je dvojalbum „Atropine“. Návrat VELVET CACOON so sebou priniesol očakávania, ktoré ortodoxne ambientná doska s mamuťou dĺžkou napĺňala len sťažka a pomaly – aj napriek tomu, že s ambientom VELVET CACOON koketovali už na znovuvydaní debutu „Dextronaut“. Dvojica CD potlačených záhadným odkazom „Find out more. To find out how, insert.“ neposkytuje takmer žiadne záchytné body, len doslova viditeľnú tmavú zvukovú hmotu, prevaľujúcu sa na rozsiahlych plochách v rozsahu zopár tónov kláves. „Atropine“ sa však nedá uprieť istá hypnotizujúca prítažlivosť, gradácia skladieb – akokoľvek minimálna – je prítomná, badateľná a poslucháča dokáže pozvoľna vtiahnuť pod hladinu.

Pokračovanie kultového odkazu podmanivého diela „Genevieve“ prišlo neočakávane o pár mesiacov neskôr pod krídlami dovtedy neznámeho labelu Starlight Temple Society. O „P Aa Opal Poere Pr. 33“ sa síce hovorilo roky, no i tak bolo jeho skutočné vydanie prekvapením. Album s nezapamätateľným titulom, nepriznaným citátom básne T. S. Eliota na obale a kryptickými názvami skladieb, ktoré dali názov sade parfumov, ktoré VELVET CACOON pustili do predaja(!) je pôsobivou blackmetalovou nahrávkou. Hustý, no rozostrený a nejasný zvuk gitár, upozadený bicí automat a stredné tempo odkazujú jedným smerom na už viackrát spomínanú „Genevieve“, na druhej strane nie sú nepodobné one-man projektom à la NORTT či XASTHUR, ktoré ustúpili od agresívneho poňatia čierneho kovu. Vokál Caina zo SNOWFALL a „konzervatívna“ stopáž skladieb však z „P Aa Opal Poere Pr. 33“ robia prístupnejšie dielo s tradičnejšou štruktúrou – aj keď paralely s ambientnou tvorbou VELVET CACOON sú badateľné minimálne v tom, že aj pri použití tradičnej inštrumentácie je na prvom mieste snaha o vytvorenie jednoliatej atmosféry, prestupujúcej celú nahrávku. Z nej vystupujú akurát v zvláštnom slova zmysle hit „Marylux“ s kúzelnou hojdavou melódiou, inštrumentálne intermezzo „Aventine“ a francúzsky šepkané outro „Flouvonne“.

„P Aa Opal Poere Pr. 33“ po hudobnej stránke nešokuje, skôr prirodzene završuje snahu VELVET CACOON o konzistentný zvukový aj „ideový“ obsah. Dojmom spomalenej nahrávky pôsobiaca hudobná zložka ozvláštnená samplami a „odnikadiaľ“ prichádzajúcim spevom sú dostatočne originálne na to, aby sa dalo skonštatovať, že si VELVET CACOON zaslúžia aj pozornosť aj inak než ako atrakcia.

www.velvetcacoon.com