NOISETRAP - From the Cornfields
Drtivá většina domácích pokusů o křížení elektroniky a rocku dopadla fiaskem. Čest výjimkám. Novinka Pražáků tak působí jako zjevení. Jako by se tu spojili staří GARBAGE a NINE INCH NAILS s MASSIVE ATTACK.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Zdá sa, že u SHINING sa končí jedna kapitola. Šiesty zárez v pozoruhodne konzistentnej diskografii Švédov je venovaný istému Connymu Jarlestålovi, bez ktorého by údajne Kvarforth a spol. neprežili ostatné tri roky „šialenstva a nekontrolovanej dekadencie“. Niklas Kvarforth Olsson po dovŕšení dvadsaťpäťky ubral z tlaku na pílu – pre divákov na koncertoch to znamená menšie riziko ujmy a pre poslucháčov CD ďalší výrazný krok smerom preč od monotónneho, hypnotického a pomalého „suicidal“ black metalu.
Kým všetko okolo SHINING bolo dlhé roky po starom – turbulentné zmeny v zostave, koncertné škandály, ohlasované konce a návraty, zmeny názvov dosiek a posuny dátumov ich vydania – hudobne sa už od prelomovej „trojky“ SHINING výrazne vyvíjajú. Od úvodných tónov „Klagopsalmer“ je jasné, o čo pôjde tentokrát: podstatne rýchlejšie tempo, absencia väčšiny blackmetalových trademarkov, hutný zvuk vyšperkovaný samplovanými zvukmi a – všadeprítomné hardrockové, heavymetalové sóla. Tie budú zrejme najväčším šokom; SHINING, nech u nich hral ktokoľvek, boli síce vždy inštrumentálne schopná kapela, no jej členovia o svojich schopnostiach nikdy nedávali vedieť až tak okato, ako na „Klagopsalmer“. A keď sa „Plågoande O´Helga Plågoande“ v polovici zlomí do akustickej pasáži, ako prví prídu na rozum OPETH. A nie raní OPETH, ale OPETH vo vrcholnej forme.
Nie je to však úplne nelogické. Kým z dosiek pôsobili SHINING vždy introvertným, tichým dojmom, naživo sa prezentovali agresívne extrovertnou show, napriek všetkým eskapádam frontmana väčšinou odohranou na veľmi solídnej úrovni. Prvé tri skladby novinky sa nesú práve na tejto vlne a je zrejmé, že na nich bude stáť kostra nadchádzajúceho turné.
Zlom prichádza po „Ohm (Sommar med Siv)“, coververzii nórskych alternatívnych rockerov(!) SEIGMEN. Po nej nasleduje päťminútové vzdušné inštrumentálne intermezzo a kľúčová skladba dosky (a možno celej histórie SHINING). „Total Utfrysning“ priamo nadväzuje na „Ännu Ett Steg Närmare Total Utfrysning“ z „Livets Ändhållplats“ a „Yttligare Ett Steg Närmare Total Jävla Utfrysning“ z predminuloročného „Halmstad“, s ktorými zdieľa hlavný hudobný motív. Tu ho – presne v súlade s názvom skladby – doťahuje do konca. Sedemnásťminútová skladba je syntézou všetkého, čo SHINING znamenali doteraz a znamenajú dnes a je najvýraznejším pojítkom s predošlými počinmi skupiny. Monotónna nosná linka sa organicky prelieva – najprv do vznosnej, no melancholickej pasáže, aby sa po návrate späť utopila medzi živými tichými sláčikmi, klavírom a samplovaným hlasom, ktorý tak dobre fungoval už na predošlých dvoch nahrávkach. A tak ďalej, od blackmetalu k hard- a art-rocku a naspäť, bez slabého miesta.
SHINING sa možno nevyhnú obvineniam z „dimmuborgizácie“, no ak na virtuálnych stránkach našeho webzinu zvykneme chváliť vývoj a progres, nemôžem inak, než sňať klobúk. Tak, ako sa dávnejší priaznivci SHINING nechali namotať na „Angst – Självdestruktivitetens Emissarie“ a každý ďalší album priniesol kvarforthovcom ďalších fanúšikov, šestka môže byť ďalším výrazným prielomom. Už dnes ohlasovaná siedma položka má byť opäť úplne iná. Je dobré vidieť Kvarfortha smerovať svoj obrovský talent a energiu do toho, na čom záleží – do hudby.
Foto: www.myspace.com/kyrian
Prekvapujúca, nadžánrová a v mnohých ohľadoch najlepšia položka v diskografii SHINING.
8,5 / 10
Kvarforth
- spev, gitary, klávesy a koncept
Huss
- gitary
Gråby
- gitary
Larssen
- basgitara
Schill
- bicie
+
Marcus Pållson
- klavír
Linnea Olsson
- violončelo
Margareta Olsson
- viola
Birgit Huss
- husle
1. Vilseledda Barnasjälars Hemvist
2. Plågoande O'Helga Plågoande
3. Fullständigt Jävla Död Inuti
4. Ohm (Sommar med Siv)
5. Krossade Drömmar Och Brutna Löften
6. Total Utfrysning
Redefining Darkness (2012)
VII: Född Förlorare (2011)
VI / Klagopsalmer (2009)
V - Halmstad (2007)
IV - The Eerie Cold (2005)
The Darkroom Sessions (výber) (2004)
Through Years Of Oppression (výber) (2004)
III - Angst - Självdestruktivitetens Emissarie (2002)
II - Livets Ändhållsplats (2001)
I - Within Deep Dark Chambers (2000)
Submit To Selfdestruction (7'' EP) (1998)
Datum vydání: Úterý, 30. června 2009
Vydavatel: Osmose Productions
Stopáž: 50:32
Produkce: Rickard Bengtsson, Kvarforth, Huss, Gråby
Studio: The Slaughterhouse
Tak nějak nevím...zatím. Zatím bezbřehým nadšením šetřím. S Thornem v mnohých věcech nelze než souhlasit, ovšem ja bych si opatrně dovolil podotknout, že ta snaha o vývoj, která je zcela v pořádku, měla mírně negativní vliv na kompaktnost desky. Tak nějak je jako celek málo od podlahy. "Halmstad" mi stále vychází jako vrchol diskografie. Ale ještě uvidím. Zatím ...
Vysoký hudební i pocitový milník geniální a kreativní kapely...to co má death metal v Opeth, má black metal pomalu ale jistě v Shining...
Drtivá většina domácích pokusů o křížení elektroniky a rocku dopadla fiaskem. Čest výjimkám. Novinka Pražáků tak působí jako zjevení. Jako by se tu spojili staří GARBAGE a NINE INCH NAILS s MASSIVE ATTACK.
Neortodoxní blackmetalová libůstka produkovaná Andrea Petuccou z AD NAUSEAM. V kopácích nepolevující nálet a tence nazvučené, ale velmi drásavé kytary dávají desce tísnivou atmosféru, jakou má jen málokterá nahrávka.
Úvod hodně úderný a intenzivní, zatímco závěr obsahuje pomalejší, náladovější a osobnější atributy. Koncept zvuku je syrový a realistický, s patrnou snahou zachytit co nejryzejší esenci kapely bez zbytečné „kosmetiky“. Dojmy s časem dále rostou.
Post hardcore, artrock i melancholická vlídnost. Současní THRICE ale mají blíže k vyhrocenější alternativně rockové emotivnosti než k uvolněně vzdušné poloze, kterou jsem cítil z minulého alba „Horizons/East“. A mě to vůbec nevadí.
Co očekávat od britské kapely, která je pojmenovaná po slavné písni IRON MAIDEN? Pochopitelně to je kultivování odkazu svých slavných vzorů, chvílemi s přispěním modernějších melodických směrů. Přesto je to slušný retro heavy metal.
Vzhledem k tomu, že jsem jako první píseň slyšel „Revenge" nazpívanou R.Adlerem (FATES WARNING ad.), nezdálo se to špatné. Nakonec je z toho ale jen další heavy projekt s řadou zpěváků, kde hodně záleží, jak se povede hudba a jak do ní pásne hlas. Průměr.
EP přináší NIGHTMARER v jejich dosud nejuhlazenější podobě a i když typický fanoušek podobných extrémů možná touží po ještě větší brutalitě, mně tato sofistikovanější tvář vyhovuje. Obskurní, disonantní, ale především atmosférická záležitost.





