Len jeden album stačil, aby sa CODE zaradili na špicu kapiel, snažiacich sa o „premýšľavejšiu“ verziu blackmetalu. Teda žánru, ktorý je už roky viac stávkou na istotu, než vizionárskym rizikom. O to dlhšie sa zdalo byť päťročné čakanie na novinku, počas ktorého CODE – snáď po vzore DØDHEIMSGARD – udržovali fanúšikov v strehu len početnými zmenami v zostave a nekonečne posúvaným dátumom vydania „Resplendent Grotesque“, nakoniec vychádzajúcom u čoraz výraznejších Tabu Recordings.

Po tom všetkom možno prekvapí, že na aktuálnom CD nakoniec nájdeme prakticky tú istú zostavu, ktorá nahrala „Nouveau Gloaming“. Aiwarikiara (ex-ULVER) síce na štúdiovej bubeníckej stoličke nahradil Adrian Erlandsson (ex-AT THE GATES, CRADLE OF FILTH) a gitarista Vyttra dal skupine zbohom; jadro Aort – Kvohst – Vicotnik však zostalo a je to počuť.

„Resplendent Grotesque“ na príjemnej polhodine stopáže nesie podobný materiál ako predchodca. Zmeny je počuť v až druhom pláne, sú však pozitívne. Úvodná skladba je rovnako ako v prípade „The Cotton Optic“ z „Nouveau Gloaming“ dynamický kus s textárskym vkladom Fenriza z DARKTHRONE. Po nej zhodne nasledujú introvertnejšie a pomalšie kompozície, prerušené akurát primitívne chytľavou „Possession Is The Medicine“ s refrénom ako stavaným na živé vystúpenia. Z dramaturgicky vyváženejšej kolekcie čnie ústredná trojica „Jesus Fever“, „I Hold Your Light“ a „A Sutra Of Wounds“: ak sú Briti ANAAL NATHRAKH novými EMPEROR, ich takmerkrajania CODE zrazu ašpirujú na miesto uvoľnené po ARCTURUS. Kvohst (Mathew McNerney) pracuje so širším registrom a zvláda aj hestnæsovsky (garmovsky?) vypätý čistý spev na samej hranici rozsahu. Práca s čistými melódiami a ich kontrastami s „nasypanými“ blackmetalovými pasážami – všetko zabalené vo výbornom zvuku – dokazuje, že CODE nielenže potvrdili prísľub z debutu, ale ho so sebe vlastným citom pre detaily dokázali aspoň o kúsok posunúť. Keď nad tikajúcim Erlandsonovým podkladom (jeho „mäkká“ hra sa k CODE hodí!) vystavajú stavbu zo sólujúcej gitary a teatrálneho Kvohstovho vokálu, dokonca pripomenú „artistov“ z WINDS.

V podstate všetko, čo sa výhradnému skladateľovi Aortovi (Andy McIvor) vyplatilo na „Nouveau Gloaming“ sa dá vystopovať aj na „Resplendent Grotesque“. Texty – tie najvydarenejšie opäť z pera Andrewa Nicola, na jednom sa podieľal Czral (VIRUS) – sa opäť pomyselne obracajú do vnútra poslucháča. Aj keď sa jedná nanajvýš o „žánrovú poéziu“, potešia zvukomalebnosťou a kultivovaným slovníkom. Refrén „Vyspievaj mi svoj žalospev/A ja pokrstím ťa jazvami/Rozbijem o útes z únavy“ z „A Sutra Of Wounds“ je vrcholným momentom dosky.

Druhý počin CODE odstránil najväčší problém prvotiny, jej nevyrovnanosť. Cenou za to je menšia spontánnosť a temer chýbajúci moment prekvapenia. Pre fanúšikov vyššieuvedených formácií ide aj tak o zásah do stredu terča. Zamrzieť môže len to, že Yusuf „Vicotnik“ Parvez sa u CODE uspokojil s rolou basgitaristu – takže duch VED BUENDS ENDE sa ďalšieho vzkriesenia nedočkal...