Jednu vec GORGOROTH ťažko uprieť: sú snáď jedinou blackmetalovou skupinou, ktorá ani na piaď neuhla z pozícií, na ktorých celý žáner stál už v nechvalne známych rokoch deväťdesiatych – a pritom dosiahla veľmi slušný komerčný úspech. O tom, nakoľko úprimné sú tieto postoje, niečo napovie minuloročná kauza, keď sa inokedy na spirituálnych vlnách plávajúci „filozof“ a delikvent-recidivista Gaahl a mozog skupiny Infernus mimoriadne rýchlo zorientovali v nórskom právnom systéme a do komického sporu o meno GORGOROTH zatiahli okrem súdov aj patentový úrad. Dnes máme tvrdohlavé gorgorothy dva, no pred štyrmi rokmi zapĺňala titulky novín ešte pôvodná trojica.

Kauza okolo krakovského koncertu z roku 2004 prehrmela médiami s aj na pomery GORGOROTH nebývalým rachotom: zo desať ovčích hláv, dva pentagramy a štyri kríže s nahými telami (od štvrtej skladby len tri – jednej z ukrižovaných dám sa evidentne spravilo nevoľno) stačili na to, aby sa zašprajcovali nielen zamestnanci poľského televízneho štúdia. Na v korunách stotisícovú pokutu sa organizátorom koncertu zložia kupci recenzovaného DVD materiálu až teraz. Záznam si totiž na istú dobu nechala poľská polícia, vyšetrujúca paragrafy o urážke náboženského presvedčenia a týraní zvierat. Šéfom Metal Mind Productions však dnes kauza žily netrhá: „Black Mass Krakow 2004“ debutuje v nórskom rebríčku predaja DVD na úctyhodnom štvrtom mieste.

Trinásťskladbová „Čierna krakovská omša“ trvala čosi menej ako hodinu. Na načerveno nasvietenom, priveľkom a privysokom pódiu už opozeraného štúdia Krzemionki sa odohrávala klasická poľská DVD hra – bleskové zábery na detaily striedajú nájazdy spoza publika a prestrihy na pódiové kamery, ktoré sa (bohužiaľ vo webcamovej kvalite) sústredia na kmitajúce Kvitrafnove končatiny. Zbytok kapely odvádza výkon, ktorý nemožno označiť nijako inak, než ako štandardný. Veľkým problémom je zvuk, agresivite výrazne viac uberajúci, než pridávajúci – je príliš mäkký, „oblý“ a rozostrený so zvláštne vytiahnutým Gaahlovým spevom, ktorý nedosahuje kvality prvej blackmetalovej triedy.

Playlist zodpovedne pokrýva obdobie od albumu „Antichrist“ ešte bez Gaahla za mikrofónom až po v čase nahrávania aktuálnu nahrávku „Twilight of the Idols – In Conspiracy With Satan“. Meno „Satan“ obsahujú názvy prvých troch a poslednej skladby – toľko k obsahu; i keď texty skupina komicky skrýva, vyhrážajúc sa právnikmi, len málokto bude čakať mnohovrstvové posolstvá. Leitmotívom je protikresťanská nenávisť, ktorá sa však v monotónnom prednese, nesúcom sa prevažnú väčšinu vystúpenia v jednom tempe, rozplýva do stratena. Skúste si záznam náhodne „preskákať“ a uvidíte sami. A ozaj, „Unchain My Heart!!!“ nie je coververziou hitu Raya Charlesa. Bohužiaľ.

Problémom GORGOROTH je ich priemernosť. Pestrá trojica Gaahl (prieberčivý vegetarián) – Infernus (označujúci sa za Satanovho zástupcu na zemi) – King ov Hell (v civile učiteľ na základnej škole) ukazuje, že jediné, čo sa v ich tvorbe priemeru vymyká, je dĺžka ostňov na pódiovom ošatení. Už v roku 1998, do ktorého siaha moderná história týchto Nórov, bol mix strednotempého, thrashom šmrncnutého blackmetalu mierne po záruke. Ak vynecháme zopár zaujímavých gitarových motívov a krátkodobých zmien tempa, GORGOROTH neponúkajú nič, čo by sa vymykalo učebnicovo exaktnej definícii blackmetalu. Možno práve tu – a v neutíchajúcich kontroverziách – leží kľúč ich úspechu. Dnes už zrejme definitívne premrhaného.