UNALIGNED - A Form Beyond
Na label Transcending Obscurity je spolehnutí, debut téhle americké skupiny je po všech stránkách dotažené dílo usazené v techničtější deathové poloze. Sice tradiční a nijak objevné postupy, ale šlape to na výbornou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
NIGHTINGALE som mal vždy rád hlavne preto, že Dan Swanö (EDGE OF SANITY, BLOODBATH, GODSEND, atď.) si týmto projektom robil a robí radosť a v neposlednom rade aj preto, že aspoň niektorým svojim ortodoxným deathmetalovým fanúšikom priblížil inú hudbu...
Pre metalového fanúšika, ktorý sa neorientuje v rockovej scéne, môže takýto album vyprodukovaný
metalovým muzikantom pripadať nezvyčajne, no z hľadiska príslušnej scény nejde o nič svetoborné, ale ani nič čo by bolo určené na jedno vypočutie a zabudnutie. Proste a jednoducho ide o príjemný melodicko-rockový album, ktorému v podstate nie je čo vyčítať. Pomaly plynúce a prevaľujúce sa melódie plné emócií a snenia. Perfektný podmaz na leňošenie v posteli a rozjímanie. Nie zložité a tak trochu predvídateľné muzikantské postupy sú zahrané na vysokej úrovni, pričom je prihliadané aj na zapamätateľnosť a hitovosť jednotlivých motívov a songov. NIGHTINGALE bývajú označovaní aj za progressive rock/metal, s čím však príliš nesúhlasím, veď fakt, že Dan Swanö a spol. perfektne ovládajú svoje nástroje, na takéto označenie zďaleka nestačí. Nahrávke dominujú melodické klávesové plochy, pričom práve tieto pridávajú nahrávke na zvláštnosti a zaujímavosti. Druhou dominantou albumu je Danov vokál. Spieva mu to výborne, pričom ostáva pri zemi a veľmi dobre si uvedomuje svoje spevácke limity. Medzi týmito mantinelmi sa pohybuje s ľahkosťou a ladne, pričom mu svojimi backing vokálmi vypomáhajú aj Dag a Erik. Síce kvalitné, ale skôr nenápadné gitary, basgitara a bicie už len dokresľujú celkový obraz veľmi slušnej rockovej nahrávky a dôstojného nasledovníka predchádzajúcich počinov tohto projektu, dnes pretransformovaného na regulárnu kapelu. Nakoniec mi nedá nepochváliť Swanövu producentskú prácu na „White Darkness“, tie roky strávené v štúdiu pri nahrávaní rôznych svojich projektov, ale aj mnohých ďalších interpretov sa nemohli neodraziť na jeho schopnostiach. Po zvukovej stránke nie je čo vyčítať, všetky nástroje je výborne počuť a sú perfektne zladené. Takže nakoniec môžem vyjadriť spokojnosť.
Znaky na obale znamenajú: „Nikdy sa nevzdávaj“, Dan Swanö sa tohto hesla už dlhé roky drží a ide mu to...
Nič svetoborné, ale ani nič čo by si zaslúžilo hromadu prachu na obale. Hudobný štandard na ktorý sú zvyknutí fanúšikovia tohto zoskupenia.
6,5 / 10
Dan Swanö
- gitara, spev
Dag Swanö (Tom Nouga)
- gitara, klávesy, vokály
Erik Oskarsson
- basgitara, vokály
Tom Björn
- bicie
1. The Fields Of Life
2. One Way Ticket
3. White Darkness
4. Reasons
5. Trial And Error
6. Hideaway
7. To My Inspiration
8. Wounded Soul
9. Belief
10. Trust
White Darkness (2007)
Invisible (2005)
Alive Again (2003)
I (2000)
Closing Chronicles (1996)
The Breathing Shadow (1995)
Vydáno: 2007
Vydavatel: Black Mark
Stopáž: 45:46
Produkce: Dan Swanö
Studio: Stallet studio a Unisound
pohodova muzika.
Na label Transcending Obscurity je spolehnutí, debut téhle americké skupiny je po všech stránkách dotažené dílo usazené v techničtější deathové poloze. Sice tradiční a nijak objevné postupy, ale šlape to na výbornou.
Tihle Australané mastí prvotřídní metalcore, i když než typický metalcore je to spíše důrazný štěkavý hardcore plný metalového aroma. Místy silné deathmetalové tendence, takže je to drsnější a na melodické vokály se tu nehraje.
Dostatečně brutální progresivní death, ve kterém se ale prosazují i typické severské melodie a atmosférické vlivy. Dominuje však živelná neurvalost. Tihle Finové ví jak mixovat technické finesy a moderní přístup s klasickou žánrovou šablonou.
Až z daleké Chile k nám doléhá starý dobrý old school DM. Tentokrát nečekejte kdovíjaký "cavernous" extrém, spíše devadesátkovou, decentně odlehčenou kolekci. Když se k tomu přidá pověstná jihoamerická divokost, vznikne poměrně solidní žánrová deska.
Mr. Meilenwald je zpět a tentokrát se dostal poprvé pod hodinu. Originální atmo black/doom metal s deathmetalovými črty a meditativně-rituálním podtextem ani tentokrát nepodlézá hodně vysoko položenou laťku. Zejména „Day Of The Poacher“ je úžasná skladba.
Zajímavý tah. WOE nastoupili (ano, Chris Grigg opět přibral spoluhráče) do studia, kde v live módu téměř bez úprav znovu nahráli předchozí kolekci „Legacies Of Frailty“. Nová verze je agresivnější a neučesaná. Něco mezi koncertem a studiovou nahrávkou.
Aj v časoch krízy nemeckého automobilového priemyslu je stopercentné spoľahnutie na túto hlučnú fabriku z Porúria. Jedna naleštená a perfektne vyladená thrashová mašina za druhou aj v roku 2026. Som nadšený.





