Dámy a páni, ctení ctitelia vyššieho umenia, nepoškvrnenej dokonalosti, opulentnej teatrálnosti, dočkali ste sa! Jeden z najlegendárnejších, najznámejších a najpreceňovaneších koncertných záznamov sa dočkal po jedenástich rokoch vydania na dvojici strieborných DVD kotúčikov. Po rokoch odkladov a diskusií o podobe tejto edície je to konečne tu. A diskusie zrejme neutíchnu.

Je zbytočné strácať slová písaním o samotnom koncerte. Nafilmovaný 20. októbra 1994 počas jedného zo štrnástich večerov v londýnskom Earls Court, rozdelený na dve časti (druhá z nich je súvislým koncertným prevedením „The Dark Side Of The Moon“, ako hovorí nálepka na obale, vôbec prvým), monštrózny, pompézny, s dokonalou scénou a projekciami. Každý ste ho beztak stokrát videli; či už na oficiálnej VHS (dodnes sa pamätám na to, ako sa mi ako pätnásťročnému dostala do ruky) alebo na desiatkach pokútnych bootlegov. Treba dodať, že zvuk i obraz sa dočkali dodatočnej starostlivosti, perfekcionistom však radosť skazí absencia 16:9 verzie obrazu a zvuku v DTS.

PINK FLOYD však už dlhšie varia z vody a skrývajú to čoraz menej. To, že reedícii audio CD „Pulse“ chýba blikajúca diódka, až tak nemrzí. Fakt, že pionieri art rocku sa po megaturné spred dvanástich rokov zmohli len na tri výberovky a reedície s minimom pridanej hodnoty, škrie viac. V porovnaní s „ultimátnym“ DVD LED ZEPPELIN je „Pulse“ chudobným bračekom. Bonusy okrem zmäteného dokumentu z backstage obsahujú len videá, ktoré sa počas koncertu objavovali na kruhovej obrazovke za pódiom, vcelku zaujímavú sekciu „Bootlegging the bootleggers“ s ďalšími amatérskymi záznamami z tej istej šnúry a zopár výplní. Oveľa viac sa nedozviete ani zo sparťanského bookletu inak zaujímavo riešeného digipaku.

David Gilmour a spol. sa snažia dokázať, že nič lepšie, než tento záznam, v diskografii PINK FLOYD neexistuje. Ako inak si vysvetliť jeho neustále (znovu)vydávanie, nasadzované na „konkurenčné“ projekty rovnako zmýšľajúceho Rogera Watersa (tiež reedícia vydareného živáku „In The Flesh“ či špeciálneho vydania šestnásť rokov starého koncertu pri príležistosti pádu berlínskeho múru). Lenže na „Pulse“ účinkujú len tri štvrtiny skutočných PINK FLOYD, skladby z AOR albumov „A Momentary Lapse Of Reason“ a „Division Bell“ treba, povedzme si pravdu, až na výnimky pretrpieť. Krátkodobý reunion na minuloročnom Live 8 ukázal, že by to išlo aj inak: čo keby sa starí páni prestali trumfovať v chrlení archiválií a ukázali, že do múzea majú ešte ďaleko?

Mimochodom, veľmi ma mrzí, že „Astronomy Domine“, jediná pamiatka na časy Syda Barretta, ktorého smrť bola trpkou hrou osudu oznámená v deň vydania tohoto DVD, sa naň nezmestila. Pritom 2CD verzia pulzu ju obsahuje...