Ľudí odjakživa dokázali fascinovať prírodné úkazy. V momentoch konfrontácie s nevysvetliteľným, v prienikoch s dovtedy neznámym, sa človek stáva znovu tým, z čoho vzišiel. Predstavte si scénu z Kubrickovej Vesmírnej odysey, praľudí zhluknutých okolo podivného čiernočierneho kvádra. Skúste si predstaviť si, že tým kvádrom je desať metrov vysoká hradba zosilňovačov: ak by spolu s ňou z neba spadla elektrická gitara s jej štvorstrunnou príbuznou, „Earth 2“ je to, čo by zaznelo nedlho po tom, ako by sa ich chopil ten najodvážnejší z tlupy.

„Earth 2“ je pradávnym reliktom, ktorý archeológ objavil v nesprávnej dobe. Aj keď táto nahrávka vyšla na legendárnom labeli Sub Pop, aj keď de facto poslúžila ako stavebný kameň celého subžánru doom metalu s prívlastkom „drone“, doteraz sa akokeby krčila zaprášená v depozitári múzea. Ak totiž ich obdivovatelia SUNN O))) poľudšťujú svoju poctu EARTH kolaboráciou s rôznorodými hosťujúcimi hudobníkmi, ak ostatní žiaci Dylana Carlsona tvoria v časoch omnoho viac nakloneným experimentom na poli tvrdej hudby, EARTH nedokázali v dobe vzniku „Earth 2“ ponúknuť prakticky nikomu nič. Po krk potopení v problémoch so zostavou i drogami, na okraji záujmu vzmáhajúcej sa seattleskej grunge scény (nepomohlo ani blízke priateľstvo s Kurtom Cobainom), vypískavaní metalistami a prenasledovaní technickými problémami – história EARTH je históriou surreálnej podivnosti, ktorej dokumentami sú dosky s podpisom Dylana Carlsona, de facto duše i tela zoskupenia.

Možno práve ona neštandardnosť a neschopnosť fungovať ako normálna kapela spôsobili to, že tvorba EARTH predbehla čas svojho vzniku o vyše desať rokov. Na „Earth 2“ (s ironickým podtitulom „special low frequency version“) nájdeme len 3 skladby: štvrťhodinu trvajúcu „Seven Angels“, takmer polhodinovú „Teeth Of Lions Rule The Divine“ (dala meno jednému z prvých novodobých spolkov čerpajúcich z odkazu EARTH, v zostave o.i. so Stephenom O`Malley zo SUNN O)))) a cez značku tridsať minút pretekajúcu „Like Gold And Faceted“. Na ploche takmer do poslednej sekundy vypĺňajúcej možný rozsah kompaktu sa pritom nachádzajú – bez preháňania – tri riffy. Efekt je však zdrvujúci: podladenie a zúfalé spomalenie obrúsilo hrany agresivite, a tak je „Earth 2“ ešte bližšie ambientu, s jeho priestorom na predstavivosť poslucháča. Rovnako ako pri tanečnej hudbe pôsobia basové zvuky hypnotizujúco príťažlivo, zdanlivo bezcieľne sa prevaľujúce chuchvalce dekomponovaných rozväzbených akordov však odhaľujú vnútorné pnutie a gradáciu, ktorá sekundu po sekunde posúva album dopredu. Monolitom monotónnosti je „Like Gold And Faceted“, kde pulz premien poklesne takmer ku stavu klinickej smrti. V týchto pasážach znie hudba ako nekonečne spomalený prúd tuhnúcej lávy, ako svet „vonku“ pre tvora v zimnom (polo)spánku, plynúci, ale splývajúci do jednoliatej masy ruchov. Ako zadymená oceliareň, v noci po odchode robotníkov si žijúca vlastným, pomalým životom ohromného industriálneho kolosu.

Obával som sa tohto diela, emocionálne puto tých, čo na ňom vystavali svoje majsterštyky, sa nezriedka zdá byť až iracionálne. Adorácia EARTH často dokonca potláčala individualitu jednotlivých projektov a nespravodlivo ich odsúvala na vedľajšiu koľaj patriacu revivalom. „Earth 2“ však aj s odstupom rokov a ponad priepasť ignorácie zo strany médií funguje. A funguje práve na základe absolútnej redukcie výrazových prostriedkov. Hudba EARTH vzor 1993 je ako pustá a nehostinná pláň na obale albumu, na ktorej môže vyrásť to, čo len chcete. Je svetom, ako ho videli naši predkovia; svetom, v ktorom ešte nebolo nič – pár sekúnd pred tým, ako sa prvýkrát rozhorel oheň.