Globalizácia metalovej hudby pokračuje a nadobúda utešené rozmery! Započala ju brazílska SEPULTURA svojím fenomenálnym úspechom na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, jej dnešná podoba nesie pečať SOULFLY – legitímneho a (pri všetkej úcte k súčasnej tvorbe SEPULTURY) naozaj kvalitného nasledovníka odkazu jedného z najlepších metalových albumov všetkých čias. Áno, hovorím o doske „Roots“. Tá v roku 1996 stanovila štandardy, ktorých sa Max Cavalera s väčším či menším úspechom drží na všetkých piatich zásekoch svojho kmeňa SOULFLY.

V prípade ostatných dvoch fošní môžeme pokojne hovoriť o úspechoch väčších. Veď album „Prophecy“ z minulého roka sa snáď najviac priblížil k svojmu relatívne nedostižnému vzoru. Brazílskych indiánov z kmeňa Xavantes nahradili srbskí ľudovkári a vytúžený efekt sa dostavil. „Prophecy“ bolo síce riadne krvavé proroctvo temných čias, no pri počúvaní novinky „Dark Ages“ mám pocit, že iba po textovej stránke. Tá hudobná bola ako letná prechádzka v jemnom piesku slnkom zaliatej pláže Copacabana. „Dark Ages“ je oproti tomu zbesilý únik cez mínové pole – Max Cavalera si ako producent dal naozaj záležať na vskutku tmavom, špinavom zvuku progresívne (v porovnaní s jednoduchými linkami najmenej vydareného albumu „3“ až príliš progresívne) znejúcich gitár, ktoré sa neboja ani drsných thrashových atakov – hovorím nielen o „Arise Again“, v príjemne spomienkovom duchu vystrihnutej záležitosti.

Ak čakáte hitovku ako „Moses“ na minulom albume, budete možno sklamaní. Srbskí hudobníci so svojimi (pre metalovú hudbu) netradičnými nástrojmi dostali priestor „iba“ na dokreslenie celkovej atmosféry albumu. Širšie plochy s ich muzikantským umením slúžia skôr ako dovetky k jednotlivým skladbám, o regulárnej kompozícii sa dá hovoriť len veľmi ťažko. Zaujímavosťou je využívanie temných elektronických motívov čiastočne evokujúcich Maxov zabudnutý, aj keď rozhodne nie nezaujímavý, projekt s Alexom Newportom, ktorý niesol meno NAILBOMB. Skladba „Riotstarter“ ide dokonca ešte ďalej, dá sa kľudne označiť za odpoveď na PRODIGY a ich „Firestarter“. Ani by som sa veľmi nečudoval, keby Max v budúcnosti zaviedol svojich bojovníkov do ešte hlbšieho pralesa elektronickej muziky.

Keď som už naznačil problematiku globalizácie metalu, poďme si ju trochu rozmeniť na drobné. Album „Dark Ages“ nahrával v Spojených štátoch žijúci Brazílčan v štúdiu v Arizone, neskôr sa pokračovalo v Belehrade, Paríži, Moskve a napokon aj v Istanbule. Popri americkej kapele a hosťujúcich srbských hudobníkoch sa na ňom zaskvel aj ultra-yankeeovský (vrátane vkusného fastfoodového imidžu) spevák Billy Milano, ktorý si zareval vo vynikajúcom punkovom songu „Molotov“. Ten sa mimochodom začína dokonalým slovanským (v tomto prípade srbským) odpočítavaním „raz, dva, tri, štyri“, ktoré šokuje až tak, že pre istotu kontrolujete, či ste do prehrávača nedali namiesto SOULFLY nejaké INÉ KAFE. Popri jasnom posolstve o temných časoch, v ktorých žijeme, sa nedá nevnímať ani tento podtext príjemnej a podnetnej medzinárodnej hudobnej spolupráce. Veru, aj takéto podoby môže mať častokrát negatívne vnímaná globalizácia!

Nečakal som veru, že po fantastickom zážitku, ktorý pripravili SOULFLY slovenským fanúšikom v lete, keď zrovnali so zemou Topvar Rockfest, príde s novým albumom „Dark Ages“ rovnako hodnotný prídavok. Možno sa aj natíska (napokon ako vždy pri novom albume SOULFLY) úvaha o tom, aké by to bolo, keby sa SEPULTURA konečne po rokoch dala znovu dokopy v pôvodnej zostave, no pri počúvaní „Dark Ages“ naozaj stráca zmysel. Maxovi sa pod zástavou SOULFLY darí ako nikdy predtým!