"Voivod are metal's future. And Dimension Hatröss' is a key to great things. Voivod have power, inventiveness, bite and a solid grip on reality. They've personality without ego problems. They've all metal's strength and none of its cliches."

Zlatá a dodnes najváženejšia éra tejto novátorskej legendy je reprezentovaná povestnou trilógiou „Killing Technology”, „Dimension Hatröss” a „Nothingface“. VOIVOD boli v tvrdej hudbe hlbokých osemdesiatych rokov, typickej svojím (z dnešného pohľadu) konzervatívnym až ortodoxným prístupom, jedným z priekopníkov, ktorí dali dovtedy plochému priamočiaremu štýlu tretí rozmer. Mne osobne napriek nespochybniteľnej kvalite nasledovníkov prirástol k srdcu a ušiam najviac práve prostredný výtvor. Tak, ako bol každý predchádzajúci album kľúčom k tomu nasledovnému, tak aj „Dimension Hatröss“ bol premostením medzi surovosťou priemerných thrashových prvopočiatkov „War And Pain“ a „Rrroooaaarrrr“, dovedených do sofistikovanej podoby na koncepčnom „Killing Technology“, ktorý navždy nakreslil deliacu čiaru medzi VOIVOD a tými „ostatnými“, a odvážne progrockovo nákazlivým svetom „Nothingface“.

Obsahovo VOIVOD rozvíjajú na „Dimension Hatröss“ príbeh pochádzajúci takisto z rešpektovaného predchodcu a ktorý detailne popísal kolega Stray v príslušnej recenzii. „Dimension“ opäť produkoval Harris Johns, pod ktorého taktovkou kapela do svojho stále dokonalejšieho zvuku začala vkusne zakomponovávať aj rôzne industriálne a elektronické prvky, čo len umocnilo beztak chladnú a surovú atmosféru sci-fi temna. Po krátkom intre sa rozbalí rýchla „Experiment“, pričom v jej druhej polovici dôjde na typické vyhrávky v ktorých sa svojím nezameniteľným rukopisom predvedie Piggy. Monumentálny úvod „Tribal Convictions“ striedajú výraznejšie rockové melodické linky a premiéru má aj sekaná rytmika, pričom celá kompozícia graduje podstatným thrashovo-punkovým poklusom. V jej závere sa objavuje aj nezabudnuteľná slovná hračka „It´s gonna be more, It´s gonna be war, It´s gonna be...Who´s the god? Who´s the dog?“. Ďalší z radu klasických zásekov je hneď nasledujúci „Chaosmöngers“ s chytľavým refrénom, aj tu je počuteľný pokrok a vyspelosť VOIVOD, nebojacich sa púšťať do melodických harmónií, vzápätí rozkladaných typicky disharmonickými riffmi a zámerne chaoticky pôsobiacim súbojom zreteľnej Blackyho basgitary a Piggyho. V buričskej textovej zložke spomínaných „Chaosmöngers“ pokračuje aj „Technocratic Manipulators“ zakončená zvolaním „I´d rather think, coz my mind despairs, I´d rather think, coz I can´t live there, I´d rather think... think!“. Hoci sú svojim spôsobom surrealistické texty a koncept VOIVOD brané v rámci mantinelov cyber punku a sci-fi (alebo ako taká rocková Verneovka), skrýva sa v nich množstvo alegórie i neustále aktuálne posolstvá zdôrazňujúce ľudskosť a individualitu, nielen varovania pred bezútešnou budúcnosťou. Jednou z vecí, ktorá sa pri „Dimension Hatröss“ nesmie nespomenúť, je už len vďaka mierne ironickému názvu „Macrosolutions To Megaproblems“ - pri troche komerčného šťastia mohla bodovať u ľudí pracujúcich v ekonomickom sektore. V „Brain Scan“ okrem zvláštne pulzujúcej gitary dôjde k opäť k svojskej vyhrávke, zdanlivo jednoduchej a minimalisticky znejúcej, avšak vkliesnenej do členitej a rozsekanej rytmiky. Inštrumentálna stránka VOIVOD bola vždy postavená na kolektívnom výkone, než napríklad na samotnom Piggym. Rýchlosť je aj v „Psychic Vacuum“ porovnateľná s predchádzajúcim „Killing Technolgy“, avšak tento krát pôsobí oveľa premyslenejšie a v konečnom dôsledku aj účelnejšie, keďže je podporená výrazne pokročilou hráčskou zručnosťou. Práve pri „Dimension Hatröss“ začína byť problémom škatuľkovanie VOIVOD ako (thrash)metal, keďže práve tu prerástli tento vtedy pomerne stiesnený priestor. Rovnako sú tu namieste termíny ako punk, rock, progresivita, ktoré s nasledujúcimi počinmi ešte viac nadobúdali na opodstatnenosti. Záver albumu výnimočne spestruje uvoľňujúca recesia v podobe prerobenia klasickej melódie viažucej sa k starému televíznemu seriálu Batman.

V súvislosti so smutným koncom Piggyho treba spomenúť, že práve v roku 1988 bol hospitalizovaný a liečený kvôli nebezpečnému nádoru, ktorý odhalilo bežné lekárske vyšetrenie, pričom k vyliečeniu pomohla liečba experimentálnym liečivom.

„Dimension Hatröss“ predstavuje jeden z mnohých míľnikov v kariére kapely, ktorá bola príkladom správnej voľby v podobe razenia si svojej vlastnej cesty bez akéhokoľvek ohľadu na aktuálne trendy, dianie na scéne, kompromisy a napriek dlhoročnému fungovaniu na samom okraji záujmu más poslucháčov vyrástla v legendu, ktorej význam a dopad na vývoj tvrdej hudby sa za posledných dvadsať rokov premietol aj do inšpirácie, ktorú z ich svojskej produkcie čerpali (a otvorene priznávali) mnohí slávnejší a na úspech šťastnejší kolegovia z kapiel zastupujúcich množstvo rozličných subžánrov tvrdej muziky. V tejto fáze sa viac než symbolicky táto formácia obracia v jedno s Awayovou postavou nesmrteľného a nezastaviteľného upíra Voivoda blúdiaceho post-nukleárnym svetom.