Burn
We watch it burn right before our eyes
There´s no turning back now
Burn

S rozkošou pyromana sledujem požiar menom NWOAHM a všetky tie úžasné polienka, ktoré do neho prikladajú mladí talentovaní umelci držiaci zástavu moderného metalu pevne a vysoko nad hlavou. Výdatným palivom prispela aj partia z okolia Detroitu, ktorá si hovorí STILL REMAINS – kvalitný kúsok s názvom „Of Love And Lunacy“ je druhý v ich krátkej kariére, ozdobenej koncertnými vystúpeniami pred takými veličinami ako POISON THE WELL, AS I LAY DYING či EVERY TIME I DIE.

STILL REMAINS, podobne ako väčšina ich súputníkov, uctievajú starú dobrú švédsku gitarovú školu, ktorú chytili za pačesy s typickou americkou urputnosťou a dravosťou. Ich prístup je veľmi melodický – nie náhodou som ich v súvislosti s božskými AS I LAY DYING spomínal ako zástupcov „umierneného“ krídla NWOAHM, v ktorom bojujú bok po boku napríklad s takými 36 CRAZYFISTS. Už pri refréne úvodnej „To Live And Die By Fire“ (ktorý som si požičal pre úvod tejto recenzie) vám musí byť jasné, aký veľký dôraz kladie táto kapela na ľahko zapamätateľné pasáže a chytľavé momenty. Skutočným hitovým potenciálom však vládne hneď nasledujúca „The Worst Is Yet To Come“ s viac ako badateľným odkazom severských predátorov SOILWORK. Mimochodom, klip k tejto skladbe sa nesie v duchu nie nepodobnom jednému z najdepresívnejších filmov všetkých čias – vojnovej dráme Black Hawk Down.

V priebehu celého deja „Of Love And Lunacy“ čarujú STILL REMAINS s atmosférou blízkou zvláštnemu smútku, zákerne sa plaziacej a vtieravej beznádeje. Kresťanské zmýšľanie autorov si tu razí cestu utrpenia a bolesti. Silno veriaci muzikanti to dokonca v songu „Cherished“ svojou láskou k Bohu preháňajú natoľko, že ju prirovnávajú k drogovej závislosti. Textové posolstvo tejto kapely tak zostáva aj napriek neoddiskutovateľnej kvalite tak trochu diskutabilné. Muzika je veru zaujímavejšia. Zvlášť použitie klávesov, ktoré je v porovnaní s podobne zameranými a rovnako ambicióznymi BLEEDING THROUGH oveľa prirodzenejšie a v celkovom hudobnom výraze kapely pôsobí veľmi kompaktne a prirodzene. Najväčšiu radosť mi z tohto pohľadu urobila skladba „White Walls“, z ktorej je viac ako zrejmé, že klávesák Zach Roth má veľmi rád Jona Olivu, najmä nezabudnuteľnú albumovú nádheru „Edge Of Thorns“ z dielne SAVATAGE.

STILL REMAINS sú jasnou voľbou pre všetkých vás, ktorí ste našli zaľúbenie v súčasnom metale a celej NWOAHM. Spolu s TRIVIUM, CHIMAIRA a AS I LAY DYING si ich pripočítajte k povinným tohtoročným nákupom.