Moin! Keď som tak včera počas obeda v bekstejdži s obdivom sledoval, ako sa Eicca Toppinen vôbec nezmenil a celé tie roky vyzerá rovnako dobre, zároveň som dumal nad tým, koho ešte v roku 2025 zaujíma APOCALYPTICA. Dnes som počas raňajok dostal odpoveď – bodrý šesťdesiatnik z Hannoveru nadšene opisoval, že o nich nikdy nepočul a ich koncert sa mu veľmi páčil. Nepýtal som sa ho, kedy priletel naspäť z Marsu a čo tam 30 rokov robil. Keď som nadhodil, že ako Hannoverčan musí byť fanúšikom SCORPIONS, skromne priznal, že ich pozná osobne, má rád starú tvorbu, ale posledných 20 rokov vydávajú iba sračky. A vraj to Matthiasovi Jabsovi medzi štyrmi očami povedal. K tomu sa pridal ďalší prísediaci metalista, štyridsiatnik, úvahou, že tí SCORPIONS sa už asi živia iba hudbou. Keď som mu prezradil, že sú to tak trochu milionári, uznanlivo kýval hlavou. Ospravedlňuje ho snáď iba fakt, že je to východný Nemec.

Som meteosenzitívny človek, vyšlo slnko a neprší, hneď mám dobrú náladu. Prišiel som po deviatej do presscentra, nebolo tu ani nohy – poviem vám, strašne zlenivela tá metalová žurnalistika. Kedysi tu boli nadšení fotografi, napichaní reportéri – diskutovali, sťahovali fotky, písali články. Nakoniec asi zostane už len Metalopolis, inak to nevidím.

Toto je môj siedmy Wacken Open Air, takéto bojové podmienky som však ešte nezažil. Dokonca som si včera večer vychutnal aj moju nočnú moru – terigať sa do malého stanu počas hustého dažďa. No nič, aj takto môže vyzerať dovolenka. Našinec načerpá energiu, iné uhly pohľadu, osviežiť myseľ, prestaví mozgové pochody. Pomáha k tomu napríklad aj taká maličkosť, keď sa váš mobil odmietne nabíjať, lebo na neho doľahne vlhkosť vzduchu 98%. Zrazu som bol celý deň bez mobilu, čo sa mi nestalo ani nepamätám kedy naposledy a chvíle, ktoré by som trávil nezmyselným skrolovaním, som zrazu venoval dôkladnejšiemu sledovaniu okolia, návštevníkov festivalu a ich interakcií, jemnému sociologickému tkanivu, z ktorého sa každé takéto obrovské podujatie skladá. Oblažujúce!

Ale pršať celý deň by fakt nemuselo. Už som sa dokonca pristihol pri tom, ako sa prispôsobujem chôdzi po hustom bahne – znižujem ťažisko, mám ladný pohyb, zvažujem každý krok. Peklo. Chcem sa poďakovať mojim topánkam značky Dr. Martens, že to zatiaľ vydržali. A tiež môjmu malému stanu z radu Fresh & Black, že to ustál bez najmenších problémov.

Včerajšok bol pre mňa naplno v znamení finále celosvetovej súťaže Wacken Metal Battle. Z tridsiatky kapiel sme v stredu dostali nádielku osemnástich. Zaujali ma hneď tri z nich, čo vôbec nie je zlá štatistika. GADDAVÍR z Islandu predviedli rezký hardcore-punk-metal po vzore KVELERTAK – hutný, divoký, bláznivý. Len tie rovnošaty v podobe žlto-čiernych flanelových košieľ si mohli odpustiť. Švajčiari EXPELLOW majú výbornú speváčku – na nej stála celá skvelá šou kapely, ktorá hrá prísny a presný metalcore. Veľmi fajn.

Dych mi úplne vyrazili chlapci z Guatemaly, ktorí si hovoria THEOPHOBOS. Naozaj si nespomínam takýto zážitok z Wacken Metal Battle, približovali sa k nemu možno Ukrajinci MOTANKA v roku 2018. Ak by som vám chcel tú fascinujúcu hudobnú koláž nejako priblížiť, tak by som možno použil niečo ako „OPETH stretli ORANSSI PAZUZU v stredoamerickej džungli“, ale ani to nevystihuje dokonale to hypnotické šialenstvo, čo sa odohrávalo na pódiu. Spievajúci bubeník si išiel vokály od blackových a deathových vreskotov až po anjelské árie v štýle Necrocock. Úžasné, mám novú obľúbenú kapelu!

Zvyšok súťažného poľa bol na tom ako vždy po tie roky, odkedy túto súťaž sledujem. Z prihlásených neuveriteľných viac než 12 tisíc kapiel z celého sveta sa na Wacken prebojovala tridsiatka a z nej kvalitatívne vyčnieva tak štyri-päť hudobných telies. Zvyšok bojuje márny boj s prílišným obdivom k slávnejším vzorom, aranžérskymi a skladateľskými nedostatkami či biednym inštrumentálnym prevedením. Držte dnes päste našim chlapcom z REFORE, aby v celosvetovej konkurencii čo najviac zažiarili. Česká vlajka bude viať vo Wackene po dlhých pätnástich rokoch od koncertu DYMYTRY. Paradoxom je, že DYMYTRY tu hrajú aj tento rok – pod názvom DYMYTRY PARADOX. A aby tých paradoxov nebolo málo, REFORE budú mať k dispozícii lepšie, väčšie a hlučnejšie pódium.

Včera som ešte stihol hudobné kakavko na dobrú noc. Keď som sa tak brodil blatom k hlavným pódiám a premýšľal som, ako sa vrátim v tom čiernom mazľavom pekle späť na Wackinger Stage, kde som si chcel pozrieť IN THE WOODS, práve začali svoj koncert BEYOND THE BLACK. Získali si moju pozornosť v momente, ako som spozoroval basgitarovú ikonu menom Linus Klausenitzer, ako si to štráduje na pódium. BEYOND THE BLACK som mal doteraz v škatuľke „príliš mainstreamový metal aj pre mňa, mainstreamového metalistu“, ale na ich včerajší wackenovský koncert budem rád spomínať. Bolo tam všetko, čo malo byť a všetko bolo dokonale vyladené, perfektne zahraté a krásne odspievané nemenej krásnou Jennifer Haben. Zajtra im vychádza nový album a dve bonusové pesničky na ňom by mali byť práve z tohto koncertu na Wackene 2025.

Snáď to nejako prežijeme a snáď o tom budem mať chuť písať. Lúčim sa s pozdravom „Zoberte ma niekto na Brutal Assault. Hneď!“

Fotografie: Milan Barančok a FB Wacken Open Air