Všetko je oneskorené v toto slnečné sobotné dopoludnie. AVANTASIA hrali skoro až do druhej; kým som sa dostal do stanu, boli tri hodiny. Prvýkrát som tu zažil studenú sprchu, ale po ôsmej som ani nič iné neočakával. Ľahko vojenský režim tohto týždňa som si tak mohol vychutnať naplno. Pred chvíľou som na raňajkách stretol Chucka Billyho v mikine BEHEMOTH a asi starnem – vôbec som netasil mobil, že chcem fotku alebo zdravicu do rádia. Možno aj preto, že namiesto TESTAMENT si dnes určite pozriem belgických BRUTUS.

ETTERNA sa včera pridali ku všetkým doterajším slovenským kapelám od roku 2012 a debutujúcich RUST2DUST až po 2019 a APRIL WEEPS a zostali pred bránami TOP 5 súťaže Wacken Metal Battle. Ak si spomínate na môj včerajší článok, tipoval som správne tri kapely z piatich. Zvlášť pri Číne a Poľsku ma mrzí, aký mizerný vkus majú moji kolegovia z poroty. Víťazných Dánov THUS som síce mal vo svojom rebríčku na treťom mieste a teda odo mňa dostali body, ale bolo to naozaj núdzové riešenie – hrali solídne, bolo to v pohode, ale nič ohurujúce. Tento ročník bol naozaj veľmi slabý, o to viac ma mrzí, že naši chlapci nezabodovali. Čo už, nemôžeme mať všetko. Aj pred súťažou sme si všetci hovorili, že dôležitý je zážitok z celého Wackenu a keby som nejakej slovenskej kapele povedal, že si zahrá pred 5 tisíc ľuďmi, asi by to brala všetkými desiatimi. Tak sa asi treba pozerať aj na prípadné ďalšie ročníky tejto podivuhodnej hudobnej súťaže.

Sklamanie po vyhlásení výsledkov sme si radšej rýchlo vybehli schladiť k najväčším pódiám. Austrálski THE AMITY AFFLICTION majú veľkú formu. Malo to energiu, tlak a čo je najdôležitejšie, aj presne triafané melodické vokály. V utorok na Brutal Assaulte určite nezaváham a pozriem si celý koncert. Tu na Wackene som bežal ešte o jedno veľké pódium ďalej a tam už hrali Švédi BLUES PILLS svoju chytľavú, ľahkonohú gitarovú hudbu. Všetkému dominovala úžasná Elin Larsson v decentných modrých šatočkách, v ktorých sa v priebehu koncertu neváhala vrhať energicky medzi nadšených fanúšikov. BLUES PILLS oslavovali svoj nový album „Birthday“, ktorý vyšiel práve včera. Pred koncertom vraj Elin rozdávala pár ľuďom v prvých radoch cédéčká a vinyly. Veľmi sympatické.

BARONESS mám veľmi vysoko v očakávaniach na Brutal Assaulte, nemohol som ich vynechať ani tu. Je skvelé, že sú na letnom festivalovom turné v Európe. Svoj koncert na Wackene si veľmi užívali. Bol to vlastne podobný pohľad, ako keď tu pred dvomi rokmi hrali SOEN. Ani jedna z kapiel neočakávala taký masívny ohlas a také mraky ľudí. Myslím, že Američania boli celkom autenticky unesení a dojatí. Setlist zadelili vskutku luxusný:

Last Word
Under The Wheel
A Horse Called Golgotha
March To The Sea
Shock Me
Chlorine & Wine
The Sweetest Curse
Isak

Na koncertoch BARONESS sa v podstate stačí pozerať na Ginu Gleason a máte postarané o vrcholný estetický a hudobný zážitok, zvlášť keď ste v kotli v druhom rade ako ja na Wackene, ale kapela funguje ako vzácne harmonický celok – od šéfa Johna Baizleyho až po pulzujúcu rytmiku Sebastiana Thomsona z bicími a famózneho basáka Nicka Josta. Veľký koncert, veľmi sa teším na repete budúci týždeň.

Nie je jednoduché utiahnuť dav 50 – 60 tisíc divákov. Videl som, ako sa o to neúspešne snažili AMORPHIS v roku 2018, podobný pocit som mal teraz pri pohľade na BLIND GUARDIAN. Mám ich rád, tešil som sa na tento wackenovský zážitok. Vždy si užívam pohľad na moje obľúbené veľké nemecké kapely v najviac nemeckom prostredí pred najväčším počtom, väčšinou nemeckých, divákov. Ale nefungovalo to. Hansi nie je frontman s veľkými gestami, jeho anglické moderovanie pôsobilo tiež veľmi kaviarensky a decentne a pesničky samotné potešili, ale ničím neohúrili. Bombastický wackenovský efekt sa nedostavil.

A dosť podobné som to mal aj s KORN. Úprimne, čakal som podobnú demoláciu festivalu ako pred dvomi rokmi so SLIPKNOT, ale nič také neprišlo. Deväťhlavá hydra z Iowy je proste úplne iné monštrum. Ani neviem povedať, čím to bolo, veď Jonathan Davis a jeho banda robili zdanlivo všetko správne. Setlist bol veľmi umne vystavaný, zvuk parádny, atmosféra elektrizujúca, ale ten WOW moment, ktorý sa podaril SLIPKNOT, tu jednoducho nenastal.

Vyznie to napokon paradoxne, ale viac sa mi páčil Tobi Sammet a jeho AVANTASIA. Hoci aj toto bol slabší koncert ako ten post-covidový radostný pred dvomi rokmi. Tentokrát to celé bolo také nejaké trochu rutinérske a trochu pozliepané. Ale spevácka garda to zvládla fantasticky – hlavne Geoff Tate, Ronnie Atkins a famózny Bob Catley. Tobias možno priveľmi prízvukoval budúcoročné turné k blížiacemu sa albumu „Here Be Dragons“ a menej si užíval magický prítomný moment. Škoda, ale aj tak to bol pekný koncert a dôstojné zakončenie náročného festivalového dňa.

Dnes nás ešte čakajú vrcholy v podobe BEHEMOTH, BRUTUS, AMON AMARTH, PRIMORDIAL... možno kúsok MAYHEM a potom už naozaj domov tisíc kilometrov a oddychovať pred ďalším (a hudobne ešte intenzívnejším) festivalovým sviatkom v bájnej pevnosti Josefov.

Foto: FB Wacken Open Air a Avantasia