Až ma prekvapilo, že od posledného albumu popradských deathmetalistov SURGERY ubehlo už vyše šesť rokov. Od „Absorbing Roots“ vyšlo len limitované kazetové kompilačné vydanie s demom a debutovým dlhohrajúcim materiálom na kazete u nórskeho vydavateľstva Screaming Skull Records a popritom kapela musela vyriešiť také typické životné situácie ako zmeny v obsadení. Aktuálne pôsobí ako kvarteto s jedným gitaristom a novým vokalistom, keďže Rado, jeden zo zakladateľov, tuším už niekoľko rokov žije hlavne v zahraničí a nemusíme si klamať, na diaľku to málokedy býva ono, zvlášť ak ide o koncerty. Aktuálny majster growlu tak zo záskoku postúpil na miesto regulárneho člena.

Najnovší, v poradí tretí album s názvom „Living Dead“ sa vydania na CD dočkal najprv v októbri minulého roku u japonských Darker Than Darkness Records, zjavne zameraných v prvom rade na staršie a staré, prípadne staroškolsky znejúce české, ale aj poľské, rakúske a slovenské metalové nahrávky (https://www.metal-archives.com/labels/Darker_than_Darkness_Records/60178#label_tabs_albums), čím lezú do kapusty prinajmenšom dvom čínskym vydavateľstvám, ale ak vám duša piští za rôznymi 90-kovými „kultmi“, tak stránky DTDR, Awakening a Huangquan Records môže pre vás byť metalový „klondajk“. Aby to záujemcovia z nášho regiónu nemali ďaleko a vyhli sa otravovačkám s colnicou, podarilo sa album vydať aj u francúzskych Great Dane Records, kde vyšiel 23. februára.

Novinka obsahuje osem skladieb za pol hodiny a po zvukovej stránke zaujme kvalitnou prácou už dávno etablovaného čarodejníka Martina Barlu, ktorý vo svojom štúdiu pripravil hutné a zároveň konkrétne znenie, v ktorom dosť priestoru dostal každý z nástrojov, je čitateľné, na jednej strane všetko drží pohromade, na tej druhej nie je problém zamerať sa na každú zložku osobitne. V tomto smere sa veľmi príjemne počúvajú bicie a basgitara, presne tie nástroje, ktoré sa často darí „dochutiť“ umelinou, prípadne zahnať do kúta. V podstate klasická dobrá rocková produkcia vytunená pre potreby extrémneho metalu.

Aj keď subjektívne mi také podanie death metalu, akému sa venujú SURGERY a veľa podobných skupín, už ani ako extrém nepripadá, evidentne som si sluch aj cit pre hudbu „zničil“ už tak, že mi „Living Dead“ znie ako pohodový klasický metal, aký by mohli zvládnuť aj rockové rádiá, ak by sa im chcelo ponúknuť poslucháčom pestrejšiu paletu tvrdej hudby. Iste, znie „drsnejší“ vokál, ktorý sa tu predvádza v dobrom svetle, zvláda pôsobivé smrtiace hĺbky aj dravé revy a zľahka dominantne sa tu prezentuje silovou, úderne frázujúcou polohou na pomedzí hardcoreového a trhrashového štýlu. Pridáva to na pestrosti v podstate veľmi tradične znejúcej rúbanici, do ktorej sedí veľmi dobre, tu by sa nejaké výlevky a neľudskosti ani nehodili. Je to také pripomenutie čias, keď pojmy ako ENTOMBED či GOREFEST začali „rollovať“ a novému prístupu sa prispôsobili aj frontmani.

Po hudobnej stránke SURGERY rozvíjajú to, s čím začali pred rokmi. A tak netreba očakávať, že budú v rámci žánru vymýšľať niečo nového. Ide o kov smrti starej školy a človeku by sa aj žiadalo zašomrať, prečo sa toľko SKDM bánd v tvorbe stále len obzerá za 90. rokmi. Akurát že u ľudí, ktorých hudobnícky formoval práve tento „zlatý vek“, je v zásade prirodzené, že sa ho budú držať ako hlavného inšpiračného zdroja. V priemere ani nie štvorminútové skladby ubiehajú hlavne v rezkých, energických tempách a nedá sa prepočuť groove, ktorý im dodáva na chytľavosti. Väčšinou klasické riffy sympaticky drvia, niekedy agresívne zaburácajú a s vkusom sú tu použité občasné gitarové „ozdoby“ a sóla.

Priestor dostane štipka melodiky, nie nejakej výbušnej, album ťahá dopredu skôr údernosť a živosť, ale potešia momenty, v ktorých ako keby zaznel aj odkaz dánskych majstrov ILLDISPOSED. Ako celok mi táto pocta klasickej podobe žánru pripomína viacero domácich spolkov z 2. polovice 90. rokov, je v tom duch tvorcov, ktorí sa púšťali aj do náladotvornejších kompozícií, a s tým korešponduje dosť „retro“ námet na obale od fínskeho umelca menom Toni Hietomaa. K bookletu bude smerovať jedna vážnejšia výhrada – je pekné, keď tam kapela chce mať texty, lenže načo ich tam dáva, keď sa v podstate nedajú prečítať. Inak v poriadku, pre tých fanúšikov death metalu, pre ktorých sa nič nevyrovná starým časom, možno aj veľmi dobre.