Po necelých troch rokoch od „Fucking Morbid Splitting“sú prešovskí vtipkári späť a tentokrát už na samostatnom albume. Prvou novinkou oproti minulosti je to, že v súčasnosti sú CONSTIPATION plnohodnotnou „odľahčenou paralelkou“ temných, vážnych a kruto deathmetalových PERVERSITY, keďže s výnimkou Kazateľa si tu z kopýtka vyhadzujú všetci ostatní členovia. Novinkou je z pochopiteľných a stále smutných dôvodov aj zmena vydavateľa. O „Alicu“ sa postarali poľskí Via Nocturna, ktorí dostali nápad rozšíriť svoj záber v pásme dark ambientu, black, death a doom metalu o čosi zľahka iného.

Nebyť 90-kového deathmetalového loga na obale, extrémnu hudbu by ste tu asi nečakali. Z diaľky totiž pôsobí priam umeleckým dojmom, z diaľky takým secesným, spomenul som si na časy, keď kapely u Relapse, v prvom rade SOILENT GREEN, prekvapili balením svojich grindujúcich výpraskov do motívov ako od Alfonsa Muchu. Nejakú čertovinu by ste mohli začať šípiť pri pohľade na šteniatko a mačiatko, ale po roztvorení opäť vidíte niečo, s čím by nešliapli vedľa progresívni ani psychedelickí rockeri.

Do hudobného diania poslucháča uvedie zvučka Malého televízneho kolotoča (Ma-tel-ko) oslavujúca hádam aj polstoročie a po nej už čujte čo čujte sa v svete stalo, vyvalí sa zábavno-zábavový mix klasického death metalu, grind coru a trochy korenia odinakiaľ z rockových luhov a hájov. Štrnásť skladieb za necelú polhodinu je výstižným priblížením toho, ako to môže vyzerať, keď si od vážne mieneného metalového extrému chcú oddýchnuť hudobníci, ktorí ako skladatelia i hudobníci presvedčili už dávno a stále sa rozvíjajú. A preto tvorba CONSTIPATION, ktorá nemá nijaké veľké hudobné ambície a jej cieľom je, aby sa bavila kapela a prípadne aj fanúšikovia, stojí za vypočutie aj neinformovanému skeptikovi, ktorý by si mohol povedať „ďalší asi funny grind, to zase budú hovadiny...“

Tu nie, po tupačku, ktorá je napríklad o miešaní „čokolády natural“ klbásiskom a podobných fantáziách treba ísť inde. Aj keď v tvorbe tohto spolku idú vážnosť a hlboké myšlienky bokom a textovo stojí na vtipoch nebazírujúcich na duchaplnosti, počuť, že hlavný tvorca zažil PUNGENT STENCH v časoch, keď rakúska trojka žala potlesk za neortodoxný prístup k death metalu a grindu, do ktorého sa neostýchala zamiešať blues, funky, rock a napriek tomu zostávala v extréme. CONSTIPATION sa vedia pustiť do poriadneho náklepu a znieť zlovestne, dokážu takisto valivo drviť a byť ponurí. Kusisko pre to urobí aj Fetusov hlboký smrtiaci growl. Hrá sa tu skôr v duchu starej školy, z extrémneho metalu sa kapela vymaní len v občasných drobných hudobných fóroch.

Keď som pri minulej nahrávke spomenul isté styčné body s tvorbou gore/metalových CRUENT, tentokrát by som pridal aj viaceré momenty, v ktorých nie úplne tradičnom prístupe ku kovu smrti počuť niečo, čo sa dá nájsť na jedinom albume ZOMBIEMOLES (tiež jeden z projektov, o ktorých vie asi len kruh zasvätených). Pokiaľ ide o vtipkovanie, v podaní CONSTIPATION napríklad svet nemá nijakú lásku, skôr rozdáva facky. Umelci sa opäť vrátia aj do reštaurácie pána Septima a záver uvedie kratučký úryvok od skladateľa, ktorý časť svojej tvorby vlastne ani nemal možnosť počuť. Nahrávka je zvukovo vydarená a album celkovo pôsobí takým nevinno-veselým dojmom, niečo ako keď dieťa predškolského veku hovorí slová, ktorých význam ešte nepozná a má veľkú radosť z toho, ako sa rodičia i okolie pohoršujú.