Povedzte mi, ako vnímate novú tvorbu KREATOR a ja vám poviem, aký ste typ metalového poslucháča. Pri hodnotení albumov, ktoré nemeckí thrashmetaloví matadori vydali v priebehu posledných dvoch dekád sa veľmi pekne ukáže, do akej miery ste progresívny či naopak konzervatívny druh konzumenta tvrdej gitarovej hudby. A tiež to, kedy a za akých okolností ste s hudbou Milleho a jeho kohorty začínali. Ak ste progresívec, nič od „Violent Revolution“ z roku 2001 vám zrejme veľmi nedáva zmysel.

Je totiž úplne jasné, že odvtedy KREATOR vsadili na istotu a úspešne opakujú šablónu, v ktorej sa vo svojom hudobnom výraze vracajú až niekam na koniec 80. rokov minulého storočia. Oscilujú tam s presnosťou najostrejšej žiletky na pomedzí albumových klenotov „Extreme Aggresion“ a „Coma Of Souls“ – raz je to agresívnejšie, zbesilejšie, inokedy melodickejšie a košatejšie. V každom prípade však zostávajú verní výrazovým prostriedkom, ktoré ich najviac preslávili a ktoré z nich urobili ten KREATOR, ktorí väčšina fanúšikov pozná a zbožňuje.

Istoty sú v metale dôležité. Od KREATOR dostanete intro a vždy aj titulnú pesničku. Majestátna predohra nechýba na žiadnom z posledných štyroch albumov a titulná flákota je ozdobou každého albumu v diskografii KREATOR s výnimkou podivuhodného zlovestného diela „Cause For Conflict“ z roku 1995. Na predchádzajúcom štúdiovom záreze a tiež na novinke nájdete navyše nový žáner – nostalgický thrash metal. Na „Gods Of Violence“ to bol skvelý kúsok „Fallen Brother“ o zosnulých metalových hrdinoch, na nenávistnom najnovšom počine zase „Become Immortal“ o začiatkoch kapely a zlatých časoch nemeckého thrash metalu v 80. rokoch. Slzy v očiach a ostré thrashové riffy!

V roku 2022 sme sa s KREATOR opäť raz posunuli do módu extrémnej agresivity – na rozdiel od albumu „Gods Of Violence“, ktorý sa pýšil melodickými motívmi a silnými, priam heavymetalovými pesničkami. Temné post-koronové časy si vypýtali svoju daň, opäť sa reže, opäť sa vraždí fantastickým nadupaným zvukom. Toto je na KREATOR pozoruhodné – dávajú si pozor na detaily, každé nové hudobné dielo dozrieva v priebehu štyroch-piatich rokov a vždy je ošetrované a hýčkané vyberanými štúdiovými znalcami. Radosť počúvať ten výsledok.

Priznám sa, že keď prišla informácia o tom, že na novinke bude hosťovať speváčka, očakával som čudesný návrat niekam do experimentálnych čias albumov „Outcast“ a „Endorama“. Čo by nutne nemuselo byť zlé, len mi to nijako nesedelo so súčasnou tvárou a prístupom KREATOR. Výsledok s krásnym hlasom Sofie Portanet je napokon niekde úplne inde. Paradoxne mi jej vokálny prejav zasadený do thrashovej húštiny pripomenul albumový klenot „Into The Pandemonium“ od CELTIC FROST a časy, keď spolu so švajčiarskou legendou čarovala skvelá Claudia-Maria Mokri. „Midnight Sun“ je vskutku podarený singel.

A takých je tam samozrejme viac. Kapele veru nespadne reťaz od výborného morriconeovského intra (spolupracovali na ňom talianski symfonickí maniaci FLESHGOD APOCALYPSE), cez silné slogany „Strongest Of The Strong“ či „Conquer And Destroy“, až po ekologickú ťažobu „Dying Planet“. Je to celé dramaturgicky vyladené, veľmi dobre vystavané a album nenudí ani na sekundu. Naopak, máte chuť točiť tú thrashovú trhavinu stále dokola.

Keďže som svoju poslucháčsku dráhu s KREATOR začínal v roku 1992 so šokujúcim experimentom „Renewal“ a vychutnával som si tvorbu kapely v 90. rokoch, návrat ku koreňom som v roku 2001 nijako neocenil. Dnes je všetko inak. Toto je KREATOR, aký mám rád. A hoci mám vo svojej obľúbenej hudbe rád vývoj a nové kapely s novým zvukom, pri starých bardoch je úplne v poriadku, keď sa držia svojho remesla. Som proste konzervatívec.