„War In“. Vojna a metalová hudba sa spajajú v množstve diel vydaných v rámci mnohých žánrov. Dalo by sa bez preháňania povedať že vojna ako jedna z najextrémnejších foriem ľudského správania je primárnym hýbateľom nespočetného množstva kapiel a ich nahrávok. Ukrajinskí 1914 sú pomerne unikátni v tom, že sa venujú exkluzívne len jednému z najväčších konfliktov v dejinách ľudstva a to prvej svetovej vojne. Tento koncept prepájajú v škatuľke, ktorá by sa dala označiť ako „blackened death doom“. Povedal by som však, že čierny kov hrá v tomto mixe prvé husle. 

Prvé albumy ma aj napriek pôsobivému historickému kontextu hudobne až tak neoslovili a prezentovaná hudba bola miestami generická a splývajúca s vlnou kapiel v žánri (MGLA, UADA, AFSKY a podobne). „Where Fear And Weapons Meet“ mi však už po úvodnej skladbe zdvihol obočie a vidno, že 1914 prešli pomerné dobrým vývojom získavajúc hĺbku vo všetkých hudobných rozmeroch. Produkciou sa posunuli o úroveň vyššie, nápady sa zostrili a celok obohatili symfonickou, prevažne dychovou sekciou, ktorá sa k obrazu kapely dokonale hodí.

Týmto získavame pomerne unikátne dielo, ktoré vás chytí od prvých tónov reflektujúcich sarajevskú tragédiu v priamej reči jej hlavného aktéra Gavrila Principa. Impozantný je vokál, ktorý je aj napriek východnému akcentu perfektne zrozumiteľný a v kontraste brutálny - aspekt, ktorý vždy obzvlášť oceňujem. Líder kapely si dáva záležať, presne cielenou streľbou vypichuje aspekty udalosti a heroické činy z prvej svetovej vojny tak, aby mali potenciál trafiť vás do hlavy alebo srdca. Album má schopnosť vtiahnuť poslucháča do reálií veľkého konfliktu minulého storočia, do krvou zablatených zákopov, osudov padlých vojakov v mlynčeku na mäso vzdialenej artilérie. Zhudobnený oznam o smrti vojaka A.G. Harrisona je mrazivým svedectvom, ktoré núti zastaviť sa a zamyslieť. Refrén s hosťovačkou Nicka Holmesa z PARADISE LOST „And he lies in a soldier's grave where he fell“ a celý text ako citácia reálneho listu je desivým svedectvom pekla, ktoré sa v tom čase presťahovalo priamo na zem.

Inštrumentálne je album bezchybný, síce neprináša priamo hudobne nič, čo by zbúralo hranice extrémnych žánrov, ale je mimoriadne kvalitne vystavaný - či už po rytmickej stránke kombinujúc ten správny pomer klepcov a ťažkotonážnych partov („Vimy Ridge“), ako aj pôsobových riffov a sól („Mit Gott für König und Vaterland“). Do veľkej miery sa 1914 snažia inštrumentáciu a tempá snažia práve textom, ktoré je nutné vnímať v kontexte prezentovanej hudby. Zaujímavý je aj cover od E. Bogla - „The Green Fields Of France“, ktorý transformuje pôvodnú pokojne znejúcu skladbu do toho správneho bezútešného kontextu miestami na hraniciach žánru „funeral doom“ (hoci, mohol byť veru kratší).

Vo všeobecnosti je album koncipovaný v tempe staccata rýchlopalných zbraní kosiacich všetko živé v chránenom perimetri. Zvukovo je mrazivo momunemtálny, dychové nástroje ako poslovia posledného súdu a skazy násobia atmosféru, pričom nerozptyľujú brutalitu ani neodvádzajú pozornosť, najlepším príkladom nech je „Corps D'autos-Canons-Mitrailleuses“.

Záverom nemôžem konštatovať iné ako to, že tu máme naozaj mnohorozmerné hudobné dielo, ktoré sa opiera o historické reálie a prenáša ich odkaz aj do súčasnosti v príslušnom čiernom kovovom obale. „War Out“.