Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Zaujímavý fantasy ladený obal albumu by zvádzal k predpokladu, že pôjde o ďalší pokus o tvorenie epického „tolkienovského“ black metalu, v ktorom vládli SUMMONING a niekoľko ich nasledovníkov sa s nimi môže porovnávať do momentu, kým im z tvorby nevybafne gýčovitosť a papundekel. Námet mi však pripadá akosi temnejší a odlišný od čohokoľvek, čo sa v Tolkienovi dialo, a aj FLESHBORE z amerického Indianopolisu hrajú čosi iného, pre US scénu typickejšieho. Dali sa dokopy v roku 2017 a debut „Embers Gathering“ z augusta tohto roku stvorili v zostave Cole Daniels basa, Cole Chavez gitary, Michael McGinley gitary, Tyler Mulkey bicie a Michael O’Hara vokály. Tejto nahrávke predchádzalo demo, EP a tri single.
Nejaké staršie veci sa v novom spracovaní dostali aj na album, ktorý prináša sedem skladieb za 32 a pol minúty. Žánrovo ide o death metal v modernejšom americkom duchu a keďže toto je popis, do akého sa zmestí kadečo, spresním, že označenie technický melodický death metal na „Embers Gathering“ sadne dosť dobre. Technika je tu taká „príčetná“, kompozície nie sú rozbité predvádzaním „to čumíte, čo sme za umelci a virtuózi“, skladby dobre spájajú výbušné motívy s náladovejšími, tu a tam až zasnenými a celkovo hudbe FLESHBORE nechýba ťah a zmysel pre gradáciu i atmosféru. Vyznieva hutne, často až drviaco a agresívne, ale vyvažovanie vzdušnejšími momentmi odrádza od použitia prívlastku „brutal“ aj napriek prevažne z hĺbky ťahanému, tu a tam až prigrcnutému vokálu.
Ten sa strieda s o niečo vyššími polohami, zaujímavo frázuje a nahrávku obohacuje o dramatický náboj. Hudobne sú títo mládenci trochu inde než súčasná tech- a prog- DM scéna, majú svoje frenetické a tremolové momenty ako napr. ARCHSPIRE, ale celkovo vyznievajú príjemne tradicionalisticky. Zvukovo takisto nemám výhrady, občas dosť dopredu vytiahnuté kopáky by si síce zaslúžili klasickejšie znenie než obľúbený súčasný štýl „tyč vo vetráku“, ale FLESHBORE mi ponúkajú dosť toho, čím tento subjektívny dojem vyvažujú. Sofistikovanejší variabilný death metal s atmosférou i dostatočnou razantnosťou na takejto presvedčivej úrovni nie je bez šance ani na súčasnej scéne s jej veľkým pretlakom skupín rôznej úrovne.
Těžká a zároveň křehká věc, nejtemnější v diskografii bych řekl. Zpěvnost (i na poměry rapu či hip hopu) je pryč, hravost se slovy zůstala, ale vyprávějí se spíše příběhy. Dominuje důrazný Sifonův vokál, Milesa poněkud upozaděna. Ovšem skvělé jako dycky.
Výborný retro hevík s chytľavými nápadmi a estetikou dua nápodobnou súčasným DARKTHRONE. Album pre všetkých, ktorých sklamalo smerovanie GHOST po debute.
Někdejší výrazná naděje hodonínského metalu otočila kormidlo a začala hrát pop. Prý dark, v temných klipech se míhají dívky jen mírně oděnější než Bianca Censori a evidentně se hledá díra na trhu v oblasti elevator music. To je zrada, napsal jsem.
Tuomas Saukkonen se svou náladovou variací na finskou zimu opět nešlápl úplně vedle. Má to svou specifickou atmosféru, jen vokál stále jaksi nevýrazně plochý. Na působivější album "Waves" (2020) to nemá, ale i tak celkem příjemné.
Finská zpěvačka Rioghan Darcy na druhém albu svého projektu pokračuje v mnohotvárné rock/metalové alternativě, kde dokáže kombinovat poprockové melodie s vyhrocenou progresí i emotivní gothicou. Hodně náladové a návykové album.
Štve vás, že Neige je moc zasněný a Herbst zase rozněžnělá bábovka? Zkuste ALIÉNATION a zavzpomínejte si na staré ALCEST, LANTLÔS, FEN a nebo AMESOEURS. Němci se věnují tradičním post-BM / shoegaze recepturám, ale občas se dotknou i melancholického DSBM.
SACRED NOOSE se věnují death/doom/black metalu v jeho extrémní, nebezpečné podobě. "Vanishing Spires" je dílo dostatečně disonantní, hrubozrnné, ale současně nasáklé poctivou dávkou siřičitanů. Variabilní vokály rovněž stojí za to. Album dle mého gusta.