Po niečo vyše roku sa opäť ozývajú ponuré zlovestné zvuky z prešovského čierneho močiara s názvom MERGED IN ABYSS. Ten svoje výpary do sveta púšťa s kadenciou čo rok, to nový album, popri tom sa zvezie aj nejaká tá kratšia nahrávka, impozantné na tvorcu, ktorý účinkuje hneď v niekoľkých skupinách či projektoch. Väčšinou sa točia okolo black metalu, richtuje sa však aj vec s názvom SIK SALVATION, ktorá by mohla potešiť staré uši naklonené švédskemu deathmetalovému rachoteniu, pretože Nullus, o ktorom je reč, je určite nielen pracovitý, ale aj talentovaný.

Prvou novinkou u MERGED IN ABYSS je, že Nullus tam nepochybne stále vládne, nie je však už na všetko sám. S basgitarou sa jeho hlas temnoty odhodlal posilniť Exanim, ktorý takto možnosť živého hrania priblížil viac k realite, posilnil zvuk kapely a v neposlednom rade sa jeho doterajšie blackmetalové skúsenosti konečne dočkali zúročenia na nahrávke. Tou je štedrá, vyše 50-minútová nálož, ktorá okrem deviatich nových kompozícií prináša aj materiál z EP „I Am The Universe“, vydaného minulý rok u Neptunových Necroeucharist Productions na kazete a v digitálnej forme.

Pri recenzii predošlého albumu som spomenul, že za rok sa nejaký veľký štýlový vývoj očakávať nedá, Nullus však dokazuje, že to predsa len ide. Miesto nejakého hľadania nových ciest pre už dosť starý žáner však kormidlo otáča naspäť v čase. Prvý album bol v duchu ponurého black/death metalu, druhý ctil blackmetalové kulty rokov 1991 – 1995, možno aj neskoršie, ale hlavne tie hrubozrnné s atmosférou maľovanou zlostnými ťahmi širokého štetca namočeného do smoly. Estetika žánru orezaná na kosť a podstatu, so zodpovedajúcim grafickým vyjadrením hudobného obsahu.

V „novej ére“ sa MERGED IN ABYSS s odhodlaním a nadšením preborili až do 80. rokov. Tak hlboko, že miestami niektoré pasáže znejú tak, ako by možno zneli VENOM a CELTIC FROST, ak by sa do black metalu ponorili aj s využitím atribútov kultu, ktorého vplyv v zásade naštartoval výbuch čierneho kovu datovateľný hádam už prvými nahrávkami MAYHEM a celkom iste ich „De Mysteriis...“. Mám na mysli BATHORY z čias „The Return“ až „Under The Sign...“, možno „Blood Fire Death“. Záhrobný úvod albumu v duchu „Call From The Grave“ nasledovaný „attilovskými“ vokálnymi zlobami, ktoré sa v priebehu albumu neraz zopakujú, to vám vlastne hneď na začiatku načrtne, čo sa bude diať.

Surový black metal zo studenej vlhkej podzemnej kobky, vôbec nie rýchly, naopak, pomalé tempá a krepčenie okolo kotla s klokotajúcim čarodejníckym odvarom, ktorého ingrediencie poznať radšej nechcete, to je to, o čo tu kráča. K tomu z času na čas náklep, ktorý nahrávku zachraňuje od možného pádu do stereotypu a pridáva jej na dramatickosti i útočnosti. (Môžete si tu predstaviť napríklad zúrenie takej „Equimanthorn“.) S jednoduchými prostriedkami tu tvorcovia dosahujú pôsobivú a veľmi autentickú atmosféru. Vzorový starý black metal, ktorý si občas dovolí mayhemovsky teatrálnejší moment a až na síce tradície ctiaci, ale tentokrát kvalitný zvuk (lebo je rok 2021 a aj BM znenie sa dá „sprasiť“ profesionálne) taký, aký by pred 30 rokmi nechal za sebou nejeden „kult“.

Vtedy sa ale nemohol udiať cca z dvoch dôvodov, žáner si ledva budoval svoju novú tvár a na hlavnú postavu MERGED IN ABYSS si svet ešte niekoľko rokov musel počkať. Aj po tridsiatich rokoch však môže vzniknúť album blackmetalový po hudobnej i textovej stránke, odkazujúci na prapočiatky a esteticky dotiahnutý. K MIA už tradične patrí strohé, ale pôsobivé grafické vyhotovenie bookletu, prosté nejakej prvoplánovej či klišéovitej bombastickosti, a bez ohľadu na heslo „metal klišé miluje!“ sa dá jedine oceniť, že si kapela svoju originalitu buduje aj po tejto stránke a ide jej to.