HELEVORN - Espectres
Další španělský příspěvek do už nyní bohaté nadílky výborných doom metalových nahrávek letošního roku. „Espectres“ je klasický, dřevní a čistý doom, přesto stále velmi emotivní a prodchnutý krásně ponurou atmosférou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V piatok vychádza nová hudba. DREAM THEATER urobili radosť novým mimozemským singlom z pripravovaného albumu, ale uniknúť od Spotify k živej hudbe na festivale je za každých okolností najsprávnejšia voľba. V Pevnosti sa v druhý, zostavou najsilnejší, deň diali veľké veci!
1. ŽELEZNÝ MEJDAN!
ČAD mali najlepší hrací čas zo všetkých domácich kapiel. Trúfam si konštatovať, že testom organizátorov prešli s prehľadom koncertných veteránov. Kazateľ Pišta Vandal obmedzil svoje stand-up vsuvky na minimum; crust'n'rollová mašina neustále roztáčala riadne veľký circle pit pred pódiom - radosť pozerať, ako stovky českých, moravských a slovenských fanúšikov reagovali na jednu hitovku za druhou. Vrcholom programu sa celkom neočakávane stala nová vec z blížiaceho sa štúdiového albumu, slovenská pocta veľkým českým menám metalovej scény. Radosť a neplecha vždy zvíťazia!
2. Linda McCartney
Znalci vedia, že keď ste v Ríme, treba ísť do reštaurácie, do ktorej vidíte vchádzať farárov alebo policajtov. No a keď ste v Josefove, treba si pýtať jedlo v stánku, pred ktorým vidíte postávať Tomáša Fialu alebo Čurbyho. Logo s menom jednej z prvých vegánskych celebrít je tento rok zárukou toho najlepšieho, čo v rámci gastra môžete zažiť. A ešte Kafe Kafka, ale to je dlhoročná tradícia, ktorá nesklame. Na Josefstadte hlad nemá šancu.
3. TRUCHLO STRZYGI
Je fascinujúce sledovať, ako sa vyvíja metalová hudba v priebehu rokov a desaťročí. Neviem si predstaviť, že by na Brutal Assaulte napríklad v roku 2005 hralo niečo takéto. Nová vlna poľského blacku metalu - vizuálna zrážka VENOM a MOTLEY CRUE, drzá, nekompromisná, agresívna mladá úderka, ktorá nadáva na organizátorov za zlý hrací čas, keď na nich praží slnko na malom pódiu v Octagone. Kruhy sa uzatvárajú, mladí dravci v roku 2021 vyzerajú úplne rovnako ako starí draci z 80´s, z ktorých sme si robili srandu na začiatku 90´s.
4. SLO-MO verzia festivalu
Počul som to tento rok z viacerých strán. Táto podivuhodná zmenšená verzia Brutal Assaultu ľuďom vyhovuje. Neponáhľate sa z koncertu na koncert, máte čas spracovávať zážitky, rozprávať sa s ľuďmi, prechádzať sa Pevnosťou. Veľký rozdiel v porovnaní s 20-tisícovou tradičnou edíciou a totálny opak napríklad takého budúcoročného Hellfestu. Je zaujímavé nad tým filozofovať a dumať nad trvalou udržateľnosťou festivalových zážitkov. Mohla by toto byť cesta? Je menej niekedy viac? Yngwie Malmsteen by nesúhlasil. Ale Yngwie Malmsteen nikdy nebude hrať na Brutal Assaulte.
5. AD NAUSEAM
Ak je tohtoročný Josefstadt návratom k malým formám Brutal Assaultu, dajme tomu niekam do roku 2005 - 2006, tak toto bol koncert ako vystrihnutý z čias, keď sme šaleli napríklad z takých EPHEL DUATH. Blackmetalová komplexnosť, oslava disonancie, temnej atmosféry a neustáleho tlaku na poslucháčovu sústredenosť a zdravý rozum. Veľký nočný koncert kapely, na ktorej by mali byť v budúcnosti sústredené všetky oči a uši.
6. Peter Tägtgren je deathmetalový boh
HYPOCRISY na nás vybehli ako nadržaní mladí bujaci. Rok a pol bez živého hrania sa na veteránoch švédskej scény podpísal v pozitívnom duchu. Povedzme si úprimne, koncert rámcovaný nesmrteľnými hymnami Fractured Millenium a Roswell 47 jednoducho musí byť veľkým zážitkom. Bolo to prekrásne. To striedanie rýchlych riffovačiek a pomalých, vznešených UFOidných rozjímaní, to mixovanie hlbokého deathového growlu a blackového vrieskanie, tie dokonalé Horghove bicie, to nasadenie, presnosť, radosť a vďačnosť, že môžu opäť byť medzi svojimi fanúšikmi. Vrchol festivalu? Čo iné by ním malo byť?
Fotografie: Radek Holeš, https://www.facebook.com/brutalassault.cz/
Další španělský příspěvek do už nyní bohaté nadílky výborných doom metalových nahrávek letošního roku. „Espectres“ je klasický, dřevní a čistý doom, přesto stále velmi emotivní a prodchnutý krásně ponurou atmosférou.
Fínsky melodicky death so štipkou blacku som objavil až tento rok, ale hrali mi v aute i doma celé leto. Ich siedmy album som teda privítal s rozkročenou náručou a oni ju naplnili po okraj. Nič prelomového, skrátka ich osvedčená kvalitka.
Třicet let po založení je HORNA ve formě. Starý kozel Ville Pystynen, nestor finské blackové scény, za to umí vzít. Ostrý vysypaný BM, halekavá finština a taky rock'n'roll. A skvělé nápady, třeba ústřední melodický motiv v "Hymni II" z hlavy nedostanete.
Hleďme, kolega Noisy deklaruje SACRILEGE. Inu, SARCASM jsou jati hluboko v deathmetalových devadesátkách (založeni 1990, reaktivováni 2015) a navíc mají i blackový "edge". Jsou tam i DISSECTION, jinak je to spíše standardní, ničím nevybočující deska.
Hrací čas / počet zajímavých motivů = koeficient ochoty mačkat "replay". WINTERFYLLETH hrají (bez dvou bonusů) hodinu a tentokrát jsou bohužel na nápady skoupí. Nebýt "Upon This Shore" s WOODS OF DESOLATION / REMETE vibes, nebylo by moc kde brát.
Francouzská parta si za cíl snažení vytyčila instrumentální postmetalovou hudbu, kterou se snaží pojmout v maximální šíři. Koketuje tedy s lehkými postrockovými náladami i ponurou atmosférou doom metalu. K tomu výpady ke klasikům CULT OF LUNA. Povedené.
Při svém debutu pod "majorem" předvádějí WOLFBRIGADE svůj standard. Bylo už i lépe, ale mohlo být i hůř. Dominující pogo střídají vály v rychlejším středním tempu a prostě to klasicky dobře odsejpá. Častěji se však asi budu vracet ke starším nahrávkám.