Čo majú trutnovskí thrasheri nového od „About Us Without Us“ spred troch rokov? Predovšetkým zmenili polovicu zostavy a vydali nový album. „Digitotality“ už nahrávala nová rytmická sekcia, basgitarista Aleš účinkuje aj v česko-amerických FINAL FLAG, bubeník Tomáš v OKULT a PIT FULL DEATH, kde by malo ísť o death, resp. thrash/death metal. Ak sa táto zmena na hudbe a zvuku kapely nejako odzrkadlila, tak jedine k ešte lepšiemu.

V porovnaní s minulým albumom časový rozsah narástol o sedem minút, počet skladieb poklesol o jednu, dá sa teda povedať, že hudobníci sa rozhodli vyjadriť o čosi kvetnatejšie a tak v predposlednej inštrumentálke „Oumuamua“ (pred pár rokmi Slnečnou sústavou odniekiaľ z neznáma šikmo preletelo zvláštne podlhovasté kozmické teleso, podozrievané aj z toho, že by nemuselo byť len nejakým ďalším asteroidom, ale už je to jedno, je ďaleko) prekračujú deväť minút a záverečná vec má štedrých osem. Napriek tomu je jedna aj druhá veľmi metalového rázu, prvá uprednostňuje stredné dôrazné tempo a pôsobivé harmónie, nechýba „vesmírna“ melodická pasáž, ktorá na pár sekúnd pripomenie dokonca HAWKWIND, druhá je v zásade nárez s atmosférou a inštrumentálnym zakončením.

Celkovo EXORCIZPHOBIA rozvíjajú svoj thrash metal amerického štýlu 80. až 90. rokov, obohatený o prvky crossoveru či HC. Patrí sa uviesť, že české kvarteto má tento žáner zmáknutý na úrovni krajiny pôvodu, toto nie je žiadna upachtená kópia či neohrabaná napodobnenina. Naopak je to v pohode liga starých majstrov, nad ktorými po zvukovej stránke hádam aj víťazí, znenie z vychyteného Davosu je vskutku vydarené, výrazné, nabrúsené a plné. Veľmi energická a chytľavá hudba, ktorá vie v pravý čas agresívne zaútočiť i melodicky odľahčiť, síce tentokrát na mnohých miestach vyznieva až ako pocta starým ANTHRAX, nech už ide o spev alebo komponovanie a údernú melodickosť, ale je pravda, že ak by s týmito kusmi prišli newyorskí titani, boli by chválení a tak si pochvalu zaslúžia aj v Trutnove.

Občas mi pri počúvaní „Digitotality“ prídu na um aj spolky ako HEATHEN a celkovo treba oceniť variabilnosť materiálu, vyslovene výpraskové pasáže kapele idú takisto ako ich skĺbenie s náladovými vyhrávkami. Texty idú v línii starej školy, komentujú prevažne spoločnosť, myslenie, chamtivosť, stádovitosť a neistotu či pocit „sme ovládaní“, občas to vyznie ako klišé „ok, máme problém, po x-tý krát sme o ňom hnevlivo pohovorili, čo ďalej?“, inde zase „tu je to ako zbierka šokujúcich odhalení zo sociálnych sietí“, ale koľko ľudí, toľko pohľadov na vec. S textovým obsahom ide ruka v ruke pekne vypracovaný dystopicko-futuristický obal, vydarený aj s citom pre využitie na metalové ošatenie.