Taká situácia – príde vám na recenziu kapela, poviete si, ej, ale hukot. Potom chcete písať „posudok“ a na archívoch vám pod menom RAT KING vyjdú kapely, ktoré so žánrovým zaradením „ani vizuálne“. Tak teda Google. Ten napovie, že na MA to bolo, ale ako sludge/metal/rock. Nuž reku, v Seattli to asi znamená niečo iné, keďže sa na vás cca do polovice albumu valí vskutku výborný namakaný grind core odchovaný na TERRORIZER a podobných monumentoch žánru. Rýchlo, divoko a agresívne, zároveň skvelo zahraté, tak sa to má robiť. Päť skladieb na nahrávke má názvy v španielčine, ale je to niekde inde než napríklad BRUJERIA.

Po polovici albumu sa to zľahka nalomí, až vám zíde na um, že na predošlých vydaniach (EP, splitko s arizonskými WARHEAD a album „Garbage Island“ z roku 2016) možno tá škatuľa nebola až taká scestná. To ťažké, drásajúce a na kusy trhajúce sludgeové bahno sa dostaví, v podstate ovládne priestor. Stále sme v extréme, je to pekná surovosť, len tempo už nie je také frenetické. Valcovanie, do hry vstúpia disharmónie, ťahavý rev, viac vynikne vydarený plechový zvuk i znepokojivé gitarové vyhrávky. Ani tu však Ricky (vokály, gitary), Danny (vokály, basa) a Carlos Delgado (bicie) nakoniec nevydržia len v „pokojnejšom“ tempe, nasadia aj náklepy, takže grind sa vlastne vráti späť, tentokrát v podobe príjemne pripomínajúcej neworleanskú legendu SOILENT GREEN.