Mám pocit, že THE GREAT OLD ONES patria aj v rámci žánru medzi menej známe telesá a svojou tvorbou dlhodobo dokazujú, že sa v black metale ešte zďaleka všetko nevyčerpalo. Cthulhu mytológia je síce veľmi prevarená, ale prístup akým ju stvárňujú a prezentujú, je ojedinelý a dovolím si povedať, že aj veľmi originálny. Už „EOD: A Tale Of Dark Legacy“ bol vydarený album kombinujúci masívnu zvukovú stenu s atmosférizujúcimi prvkami. „Cosmicism“ tento koncept posúva na ešte vyššiu úroveň pod hlavičkou „Lovecraftian Black Metal“, ktorú určite nebudem rozporovať.

O spájanie melodiky, bezbrehej hudobnej brutality a kontrastujúcich kúskov jemnejších motívov sa snaží kde kto, ale je viac než dosť pokusov, ktoré končia v prepadlisku času. Naopak, zdarným príkladom by v tomto smere boli WOLVES IN THE THRONE ROOM, ku ktorým by som THE GREAT OLD ONES vzdialene prirovnal. Obe kapelu idú na to v jadre podobným spôsobom, používajú však iné výrazové prostriedky.

„Cosmicism“ je mimo akustický úvod vo svojej podstate veľmi brutálny album. V „The Omniscient“ sa pred vás postaví mohutná hradba gitár plná chápadiel rôznych vyhrávok rútiaca sa na vás najvyššou možnou rýchlosťou vzbudzujúc pocity malosti a bezvýznamnosti. Tento prístup definuje mytologický koncept šialených božstiev z inej dimenzie, ktorých existenciu smrteľník nie je schopný svojou obmedzenou kapacitou poňať. 

Okolo takto budovaného pevného základu sú kopomonované rôzne detaily, bohato vrstvené riffy, melodizujúce prvky a sóla. Ten neustály pocit niečoho veľkého vo zvuku rozprestrenom do multidimenzionálneho priestoru s dominantným kovovým chladom je znepokojivý. THE GREAT OLD ONES pracujú skôr s dlhšiou stopážou, čo vôbec nie je na škodu, stále sú schopní zasypať vás originálnymi motívmi, pričom niektoré sú hrubé a neotesané a niektoré prekvapivo jemné - takým je napríklad dvojité sólo „A Thousand Young“ na pozadí tepajúcej rytmiky a eklektickým záverom, ktorý vás nemá problém v posledných piatich minútach hneď viackrát rozsekať.

Pestrosť nahrávky dokazuje aj „Dreams Of The Nuclear Chaos“, kde sa pracuje s najvýraznejšou sadou krkolomných riffov a „Nyarlathotep“, ktorá je epickým, ťažkotonážnym záverom vydareného albumu. Produkčne a zvukovo ide tiež o mimoriadne vydarený celok, ktorý je veľmi bohato navrstvený a neustále pracuje s mnohorozmernými kompozičnými prístupmi. Spojenie extrému a veľmi sofistikovaných štruktúr je jedným z najsilnejších vlastností albumu. Pritom sa však darí jasne definovať všetky nástroje vrátane pôsobivých basových liniek a synergicky zapracovaného vokálu, aj keď „Cosmicism“ pôsobí vo výsledku veľmi organicky a inštrumentálne.

THE GREAT OLD ONES majú svoj osobitý charakter a s každým albumom doteraz rástli. Záverom musím pochváliť aj veľmi podarenú grafickú štylizáciu a prepracovanosť fyzických materiálov, ktoré sú hlavne ako LP lahôdkou aj pre oči. „Cosmicism“ tak ako komplexný celok predstavuje delikátne spojenie extrémneho blackmetalu a temnej kozmológie v sofistikovaných kompozičných štruktúrach, pričom je originálnym prínosom na poli extrémnej hudby a zároveň jedným z najlepších albumov minulého roka. Rovnako si trúfam povedať, že jeho rezonancia v čase bude ešte dlho veľmi silná.