DÄLEK - Brilliance of a Falling Moon
Koncentrovaná podoba apokalyptického industriálního hutného rapu. DÄLEK neuhnuli. Na nové desce jsou stále relevantní, radikální a jedineční v tom, jak ze zvuku a slov vytvořit manifest.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Sú tu opäť. Dve tajomné postavy blúdiace v hmlách Stredozeme i iných krajín dávnovekých fantázií. Silenius a Protector pod koruhvou s logom SUMMONING, rakúskej legendy epického a atmosférického black metalu, na svojom ôsmom albume prichádzajú so záhubou. Majú 25 rokov od začiatku svojej púte ešte čo povedať? Nuž, rozhodne dokážu poslucháča uviesť do pomykova, „With Doom We Come“ nie je ľahká, jednoduchá nahrávka. Naopak ide o materiál, vyžadujúci si mnohé vypočutia, aby ste ho po pár povrchných neodložili ako album „do počtu“.
Najprv tak totiž pôsobiť môže, pokiaľ nie ste oddaný fanúšik, ktorý sa ho po piatich rokoch od predošlého nevedel dočkať. V takom prípade ho budete milovať, pretože je tam všetko, čo k SUMMONING patrí. Epickosť, majestátnosť, atmosféra, tajomnosť, stret melanchólie i plazivej zloby. Gitary, ktoré načrtávajú melódie a tvoria základné harmónie, často len bzučia v pozadí, aby väčšinu bojového poľa prenechali košatým orchestráciám, zhudobňujúcim niekedy temné, osudové nálady blížiacich sa bojov či ďalekých ciest do hrozivého neznáma, inokedy do zvukov pretvárajú nostalgické obrazy, v ktorých môžete vidieť napríklad aj Stredozem, spomínajúcu na začiatku 4. veku na hrdinské časy Legendy o prsteni, či na pradávne deje Silmarillionu. V tomto je rakúske duo stále veľmi silné, a hoci hlavne vybrusuje to, čo bývalo dotiahnuté už na predošlých nahrávkach, stále vie prekvapiť pôsobivým nápadom, napríklad zlovestne vrčiacim vokálom v úvodnej „Tar-Calion“.
Majstri sa tu nemajú ako uťať, SUMMONING už síce roky nepôsobia ako hudobné zjavenie, nakoniec, na ich hudbe vyrástlo viacero nie najhorších nasledovníkov, ktorým niekedy odpustíte aj to, že starých majstrov uctievajú až príliš okato (napríklad EMYN MUIL, Taliansko), ale pokračovania ich príbehov majú vždy vysokú úroveň. Môžete hľadať muchy v tom, že tempo nahrávky príliš často pripomína peší pochod rozľahlou planinou, pri ktorom na každom kroku namáhavo ťaháte nohy z blata. Môžete aj skonštatovať, že je tu málo vyslovene chytľavých a na prvé vypočutie zapamätateľných skladieb. To však neznamená slabší materiál, a to, že umelci cieľovej skupine nejdú vyslovene „v ústrety“, je v roku 2018 už skôr pozitívum.
8 / 10
Oath Bound (2006)
Lost Tales (MCD) (2003)
Let Mortal Heroes Sing Your Fame (2001)
Stronghold (1999)
Nightshade Forests (MCD) (1997)
Dol Guldur (1996)
Minas Morgul (1995)
Lugburz (1993)
Anno Mortiri Domini 1959 (demo) (1993)
Upon The Viking’s Stallion (demo) (1993)
Každý album SUMMONING je v podstate stávka na istotu a už vopred je viac-menej jasné, čo od neho asi očakávať. Rakúšania si rokmi vyšliapali vlastnú cestu temnými zákutiami Ardy, po ktorej môžu kráčať len oni. Je v tom kus skrytej geniality, ktorý je možné rešpektovať alebo úplne odmietať. Tým chcem povedať, že vlastných a dlhoročných priaznivcov svojej hudobnej púte môžu len ťažko sklamať a tých, ktorým nesedia štýlovo ani staré albumy len ťažko získajú.
Z pestrej minulej zbierky by som práve vyzdvihol predchodcu tohtoročného eposu, ktorý priniesol zvukovo, aranžérsky a aj ideovo zatiaľ najvýraznejší a najpestrejší materiál. „With Doom We Come“ sa od toho konceptu vzďaluje opačným smerom, než by sme čakali a ide svojou produkciou a celkovým vyznením do minulosti.
To znamená na prvý pohľad menej výrazné melodické postupy, jednoliatejšie gitary, menej rôznych zborov i exotických nástrojov, v konečnom dôsledku temnejší zvuk. Potiaľ je to výborné, hlavné hneď prvé dve kompozície v tomto smere realizujú celý zámer úplne správne. „Tar- Cailion“ dokonale vystihuje temnú povahu posledného kráľa Númenorov s pôsobivým zakomponovaním jeho proklamácií do skladby a predstavuje instantný transport do prastarých legiend Tolkienovho sveta.
Obdobne vydarená je „Silvertine“, ako aj epos o slávnom vlkovi Morgotha -- „Carcharoth“. Ďalej miestami cítim tápanie a akýsi útlm až únavu, kde sa nápady strácajú v dlhých hypnotických konštrukciách stredu albumu. Následne má však možnosť znova vyniknúť pôsobivý záver v podobe záhrobnej atmosféry v „Mirklands“ a emotívne podobne ladenej „With Doom We Come“ s množstvom jemne tepaných hudobných motívov, temer melodickým spevom a tradične epickými zbormi.
„With Doom We Come“ zrejme v mojom osobnom rebríčku nepredbehne „Old Mornings Dawns“, napriek tomu patrí k tomu najlepšiemu čo SUMMONING vydali, má nádhernú obrazomalebnú atmosféru plnú emócií a aj ospalejšie miesta mu dodávajú vlastný charakter. Ostatne ako vždy, je to špecifická hudba pre pútnikov legendami a najtemnejšími miestami imaginárneho sveta, ktorého prepracovanosť osobitým spôsobom zvýrazňuje.
Diskografie asi takhle: Lugburz 5/10 Minas Morgul 8/10 Dol Guldur 7,5/10 Stronghold 9/10 Let Mortal Heroes.. 7/10 Oath Bound 6,5/10 Old Mornings Dawn 9/10
Koncentrovaná podoba apokalyptického industriálního hutného rapu. DÄLEK neuhnuli. Na nové desce jsou stále relevantní, radikální a jedineční v tom, jak ze zvuku a slov vytvořit manifest.
Tohle progres thrashové album v sobě skrývá značný potenciál. Bohužel ho potápí slabé vokály, kterým nepomáhá ani zvukové kouzlení, jež jim nakonec dělá medvědí službu.
Dokonalý robotický skelet potáhli na minulém albu tkáněmi a teď k nim přidávají trochu toho lidského kalkulu a touhy se líbit. Vadí mi to? Skoro vůbec. Je to pořád výborná technická honitba, u které si člověk autoritativně podupává. A tak to má být!
Zatiaľ najlepší tohtoročný doomik. Pozoruhodné nástroje tam hrajú, zimomriavky mám z toho - aj finálna prestrelka v Dobšinej na radnici sa pri tom dobre písala!
Newyorskú deathovú legendu sledujem snáď od konca 90. rokov. Rozhovor s Robertom Vignom som robil už k platni Failures For Gods v roku 1999. Aj o viac než štvrťstoročie neskôr ma bavia. Ten apokalyptický, neľudský, bezbožný zvuk... takto nehrá nikto iný!
Staří dobří VOMITORY jsou zpět. Poslední dvě desky se nesly ve znamení jistého zvolnění, novinka však opět cení zuby. Zle cení zuby. Švédové chytli druhou mízu a vystřihli desku, která si v intenzitě a hrubosti nezadá se starou tvorbou. Vynikající.
Švédsku deathmetalovú stálicu sledujem snáď od druhej polovice 90. rokov. Rozhovor som s nimi robil už v roku 2001 k platni Revelation Nausea a aj o celé štvrťstoročie neskôr ma bavia. Stále to tam je. Rezanica jak hovado.





