Ako sa vraví, niet malých koncertov, a tak sa stáva, že niekedy sa medzi akcie roka s prehľadom prebojuje aj  v podstate „komorná“ klubovka. Na túto som sa tešil už odvtedy, čo sa na internete zjavil plagát. (S ním aj nejaká tá angličtinárska „potýčka“, ale navrhujem vysvetlenie, že „East Attack“ je podľa vzoru „Shark Attack“, a bude dobre.) S členmi všetkých zúčastnených skupín ma spája neraz naozaj dlhoročné kamarátstvo, patria k súčasnej i rokmi overenej domácej deathmetalovej špičke a okrem iného tu mali pokrstiť svoje aktuálne albumy. V ponuke teda kvalitná hudobná nádielka a k tomu stretnutie so známymi figúrami zo scény – na koncerte, bohato zásobenom merchom, bolo napríklad aj distro Slovak Metal Army, ktorí vydali novinku od BRUTE.

Zhruba okolo pol ôsmej rachotiaci večierok odštartovali domáci MORDUM. Len v trojici, bez basy. Pôvodný člen Bellowz hranie prinajmenšom dočasne zavesil na klinec, Rišo (INFER), ktorý ho nahradil, bol na koncerte ako divák, časom sa hádam dozvieme, ako sa veci majú. Aktuálne je jediným zakladajúcim členom v zostave Roman (gitara), z kapely totiž odišiel aj bubeník Gabi a za bicie zasadol Robo Kuzma z INFER. Tým pádom je zase všetko ako má byť, jeho bubenícke kvality sú neoddiskutovateľné tak dvadsať rokov. Naživo v 777 teda ako trio, gitara, gitara/vokál a bicie, rozsekali to hneď na úvod. Dostali sme výber z debutu „And What Is The Truth“ – titulka, „Rise Of The Drones“, „Dictators“ atď., a nemohli chýbať ani perly z pradávnej klasiky „Systems“ – „It Stinks From Your Mouth“ a „The Needle“ na záver. Robova razantná guľometná hra aj z týchto pôvodne technických DM „atmosfér“ urobila viac-menej brutaldeathové kusy, keďže súčasná tvorba MORDUM už s klasickým BDM prinajmenšom hraničí. Zvuk veľmi dobrý, dokonalé nasadenie, pôsobivo nahalovaný Ľubov growl i zlostný rev, a album pokrstil chalan vylosovaný z obecenstva.

Ak boli MORDUM výprask, tak nasledujúci BRUTE boli masaker. Nezničiteľný Steve (gitara), ktorý z reunionu v podobe kritikou niekedy zhadzovaného one man bandu postavil jeden z najreprezentatívnejších spolkov predstavujúcich silu a kvalitu súčasnej slovenskej deathmetalovej scény má konečne zostavu, ktorá už dúfam vydrží. S jednou gitarou, ale fras to ber, keď nie sú ľudia, na tú druhú hrá Števovo srdce. Na hre basáka Rada vidno, že technické ekvilibristiky typu BEYOND CREATION neobdivuje nadarmo, a čo je doslova happyend je, že BRUTE majú konečne živého bubeníka. Marek Baran, v civile absolútne nenápadný chlapčisko, sa uviedol na úrovni, myslím, že mu nejakí ľudia aj ďakovali za to, že sa tohto postu ujal. Koncert bol vynikajúci, priam strhujúci. Výborný mnohovrstvový death metal s poriadnou náložou brutality, ale aj techniky, kompozičnej vypracovanosti a s občas priam nečakanou dávkou melódií a atmosféry. K tomu gitaristov „trademarkový“ postoj a v neposlednom rade presvedčivý frontman Fetus, ktorý sa od posledného koncertu, čo som mal možnosť vidieť, vypracoval na naozaj riadne zviera, pracujúce s viacerými growlovými i revanými polohami. Novinkou bol však BDM kanál najvyššej tonáže, ak si ho udrží, tak ktovie, či BRUTE nebudú musieť ísť do ešte väčšieho extrému, každopádne sa na ďalšie veci od tejto nezničiteľnej mašiny teším. Hralo sa zo všetkých albumov, „Henchmen“ prišiel pokrstiť Ďodi z PERVERSITY a hoci času nebolo nazvyš, majstri museli dvakrát pridávať.

Zhruba sedemdesiat návštevníkov urobilo naozaj výbornú atmosféru a ak náhodou prešovskí PERVERSITY mali obavu, či im predchádzajúci účinkujúci publikum neuvarili príliš, po prvej skladbe mohli byť spokojní. Ľudia niečo vydržia a kto si v sobotu neprišiel overiť, ako si PERVERSITY zaslúžia charakteristiku „slovenskí HATE ETERNAL“, prišiel o výdatný pekelnícky deathmetalový zážitok. Skupina si zo začiatkov pamätá už len gitaristu a večného hlavného ťahúňa Ďodiho, ten za tých vyše 22 rokov, častokrát navzdory kadejakým polenám pod nohy, vybudoval smršť, ktorá zreje z albumu na album. To, že z akcie nejeden návštevník odchádzal v triku k najnovšiemu albumu „Idolatry“ a aj s kadejakými inými vecami z ich distra, nebola žiadna náhoda. PERVERSITY valcovali infernálne, neveľký klub, nízky strop, na pódiu pätica deathmetalových zjavov a rýchla, temná, zúrivá deathmetalová nakladačka na najvyššej úrovni, na to sa nezabúda. Končilo sa nakoniec až po oficiálnej „záverečnej“, takéto skupiny sa z pódia nepúšťajú, fanúšikovia za ne ochotne pod pódiom „položia život“. Prešovčania takisto predviedli niekoľko noviniek a potom návraty až k debutovému albumu, Fetus si v ten večer strihol druhú „šichtu“ ako gitarista v PERVERSITY a o pol jedenástej mi až bolo ľúto, že je už koniec. Mágia kovu smrti a priateľstva bola v ten večer naozaj silná.