Od roku 2007 opäť aktívni ASPHYX stačili do minulého roku vydať tri ďalšie albumy, ukazujúce skupinu v plnej sile, a v prvom rade „Deathhammer“ z roku 2012 bol vrcholom jej kreatívnej sily a vražednej kapacity. Jasne jeden z „deathmetalových albumov roka“ pre mnohých fanúšikov vrátane mňa. A to isté možno povedať o novinke „Incoming Death“, prinášajúcej jedenásť príkladov toho, ako má klasický európsky death metal vyzerať tak po hudobnej, ako aj zvukovej stránke. (Všimli ste si vôbec, že slovo „smrť“ sa stalo neoddeliteľnou súčasťou názvov albumov obzvlášť po reinkarnácii?) Myslím, že všetci ste oboznámení so štýlom ASPHYX, riffmi, vokálmi, zvukom a všetkým, a celé to tu funguje dokonale.  Priznávam, že rýchlejšie skladby boli vždy mojimi najobľúbenejšími predovšetkým na prvých albumoch, dnes si však naozaj vychutnávam aj ich doomovejšie, pomalšie, majestátne, avšak drviace kusy so skvelou atmosférou a harmóniami.

Rýchle skladby sú tu samozrejme úplne smrtiace, agresívne a nemám problém povedať, že v istom zmysle oveľa brutálnejšie než mnoho materiálov od spolkov zameraných v prvom rade na brutalitu. Priamočiara hudba plná zlovestných a ponurých melódií prináša mnoho nálad, podporených výbornými hráčskymi zručnosťami a unikátnym neľudským revom Martina van Drunena, ktorý je takisto autorom veľmi dobre napísaných textov, zaoberajúcich sa typickými deathmetalovými témami ako vojna, násilie, história, zombie apokalypsa, a aj menej obvyklými námetmi z prírody, napríklad „Candiru“ (v štýle „Vespa Crabro“ spred pár rokov) a „It Came From The Skies“ o veľkom vymieraní na hranici kriedy a terciéru pred 66 miliónmi rokov. Toto sú podľa môjho názoru vydarené príklady toho, ako by mohli vyzerať texty v extrémnom metale.   
Keď vyšiel predošlý album, dal som mu 10/10, a novinke dávam o bod menej len preto, že na aktuálnom materiáli vlastne nenachádzam nejaký pokrok. Nehovorím, že tam nejaký chcem, ak by  „Incoming Death” vyšiel pred „Deathhammer“, dostal by 10/10 miesto neho.