Doom, resp. doom/death metal a Holandsko, to kedysi patrilo k sebe, jedna z najvýraznejších žánrových scén zrodila klenoty ako THE GATHERING, CELESTIAL SEASON, OFFICIUM TRISTE, ETHERIAL WINDS a ďalšie. Nie všetky prežili rok 2000, niektoré zmenili štýl tak, že už nemožno hovoriť ani o metale, a surový doom dnes žije najviac asi v krvi drsnej OSDM legendy ASPHYX, ale pred siedmimi rokmi sa v Tilburgu zrodila veľmi solídna príšera s podivuhodným názvom GGU:LL.

Po trojskladbovom deme „Man Dies When He Wants“ z roku 2010, ktoré sa podľa tu ešte anglických názvov skladieb zaoberá zrejme násilným odchodom konkrétnych ľudských bytostí zo sveta, a EP „Waan/Hoon“ (dve skladby) vyšiel štvorici DvB (basgitara), BW (bicie), GJK (gitary) a WvdV (gitary, vokály) v máji tohto roku šesťskladbový dlhohrajúci debut. V podstate tu sú len tri nové veci, „Dwaling“, „Het smerige kleed van de ziel“ a „Het masker vande wereldt afgetrocken“, k nim bolo znovu nahrané celé EP a jedna vec z dema. Dokopy necelých 50 minút, to je na tento žáner akurát.

Hudobne ide o pomalý, drvivý doom/death/drone bez akýchkoľvek príjemných melódií či smutno-sladkých romantických nálad, tie tu miesto nemajú. GGU:LL chcú znieť podľa možnosti desivo, vzbudiť v poslucháčovi úzkosť a tieseň a zároveň nad ním poriadne hrmieť. Gitarové postupy sú tu v podstate jednoduché, niekedy priam minimalistické, vytvárajú ale pôsobivé harmonické a disharmonické plochy, plné rachotiacich väzieb a ozvien, pod ktorými ťahavo reve a v hĺbkach ryčí vokál tu skôr death-, inde zase takmer blackmetalový. Hosťujúca vokalistka Farida Lemouchi v tretej skladbe do tohto postapokalypticky vyznievajúceho rachotu rozhodne žiadny jas nevnesie, preto je „Dwaling“ výborné sústo pre tých, ktorí sa nejakej doomovej „romantiky“ už dávnejšie prejedli.