Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Floridskí BRUTALITY boli aj napriek takým deathmetalovým klenotom a míľnikom ako „Screams Of Anguish, „When The Sky Turns Black“ a „In Mourning“ skupinou, ktorej tak trochu chýbalo šťastie, čosi ako BROKEN HOPE v 90. rokoch – nedostali to, čo si zaslúžili, napriek faktu, že hudobne urobili všetko pre to, aby sa stali pojmom. Tieto nahrávky ani po 20 a viac rokoch neznejú zastarano alebo „staroškolsky“, fungujú ako dokonalé príklady death metalu v jeho čistej, kryštalickej forme. Tak či tak mali vždy zapálených fanúšikov, ktorí ich počúvali vyše dve dekády a nemohli sa dočkať výsledku najnovšej, v skutočnosti tretej inkarnácie.
Od roku 2012 sú BRUTALITY opäť medzi nami, v zostave s Jeffom Acressom (basgitara, vokály), Jayom Fernandezom (gitary), Scottom Reigelom (vokály), a všetci traja tu sú prinajmenšom od „Screams...“, a s Rustonom Grossem za bicími, ktorý nahradil pôvodného bubeníka Jima Cokera. Prvou nahrávkou po reunione bolo EP „Ruins Of Humans“, na ktorom bol Jim a ako druhý gitarista aj Don Gates. Potom prebehli vyššie spomenuté zmeny v obsadení, ale EP bolo dosť sľubným náznakom toho, čo môže prísť nabudúce, keďže v týchto dvoch skladbách (titulná je dosť dlhá, takmer „deathmetalový epos“) bola esencia starých zlatých čias viac – menej späť, hoci s istými pochybnosťami o Jimových bubeníckych schopnostiach do budúcnosti. Tie nakoniec vyriešilo jeho nahradenie a od 22. januára 2016 tu máme nový album BRUTALITY po takmer 20 rokoch („In Mourning“ vyšiel 2. augusta 1996).
Aj keď je na CD osem skladieb, „Nové zmŕtvychvstanie“ prichádza len v siedmich dejstvách, keďže tu máme aj cover, bez ktorého by album ako taký bol dosť krátky. Na druhej strane, je to pravdepodobne lepší nápad než nanovo nahrať veci z EP alebo ešte trochu počkať, to je dnes na takrečeno premnoženej deathmetalovej scéne celkom riziko. Aj tak je tento materiál príliš dobrý na to, aby bol ignorovaný, obzvlášť ak vás baví americký death metal v duchu najlepšej tradície, ktorý zároveň znie sviežo a vyspelo. Pretože tu máme všetko, čo na tejto bande máme radi, a „legenda“ svojho ducha oživila na maximum. V prvom rade je tu výborná atmosféra, temná, dramatická, s ťažobou otrávených mrakov nad apokalypsou bičovanou Zemou. Vyjadruje ju ťažké znenie, typické pre deathmetalovú scénu 90. rokov, plné potemneného priestoru a bez nejakých rušiacich plastových pachutí.
BRUTALITY sú zvukovou búrkou v najlepšom floridskom duchu, kde všetko od gitár cez vokály a basgitaru až po prácu bicích znie na úrovni. Pokiaľ ide o hudbu, znie death metal plný variabilných temp, od náklepov po veľmi náladové pasáže, BRUTALITY hrajú mix tradičného, brutálneho i atmosférického kovu smrti, posilnený vynikajúcimi gitarovými harmóniami a sólami „nie z tohto sveta“, vďaka ktorým bola kapela vždy cenená. Skladby sú veľmi pestré a dobre zložené, ak ste vyrastali na death metale zo „Zlatého veku“, vaša spokojnosť je zaručená. Scott má stále úžasné hrdlo, jeho vokály sú dostatočne hlboké – hlbšie než kedysi –, silné a zrozumiteľné, je deathmetalovým vokalistom, schopným zafarbiť svoj hlas hnevom, agresivitou, temnotou a hocičím iným, čo potrebuje akákoľvek nálada v hociktorej pasáži skladby.
Ďalšou „pridanou hodnotou“ je prítomnosť mnohých polo-inštrumentálnych úsekov, postavených na silných melódiách, a to všetko dokopy dáva veľmi dobrý album aj bez prevzatej skladby. Tu však máme „Shores In Flames“ od BATHORY a osobne si myslím, že Quorthon by bol potešený a možno prekvapený, ako dobre môže túto veľmi epickú a „do kosti vikingskú“ skladbu zahrať a pochopiť americká deathmetalová skupina. Hudobne to celkovo fakt nie je žiadne „vráťte sa do hrobu“, nech BRUTALITY chuť do „boja“ vydrží čo najdlhšie.
1. Sea Of Ignorance
2. 48 to 52
3. Fatal Cure
4. Tribute
5. Perpetual Resolution
6. Barbarically Beheaded
7. Shores In Flames (Bathory cover)
8. End Of Days
Diskografie
Sea Of Ignorance (2016) Ruins Of Humans EP (2013) In Mourning (1996) When The Sky Turns Black (1994) Screams Of Anguish (1993)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2016 Vydavatel: Repulsive Echo Records Stopáž: 39:41
Predchozi ep "Ruins..." mi sedlo jako zadnice na hrnec sice o neco vice, ale cerstvou novinku posloucham tez s velkou chuti. Mimochodem cover od Quorthona je urcite jedna z nejlepsich predelavek Bathory, co kdy vznikla.
P.s.: a pristi desku bych poprosil o neco drive, protoze si nejsem jist, jestli za tech 20 let tady jeste vubec budu...
Odpověď na otázku, jestli je možné hrát pidlikací progmetal bez toho, aby tam pidlikali kytary. Tento projekt spájí dvě velká basová jména, kterými jsou Steve Di Giorgio a Jeroen Paul Thesseling. Pokud jsi basák, budeš si pravděpodobně uchcávat štěstím.
Melodie umí Španělé složit pěkné, to se musí nechat. Jinak je jejich druhé album, vydané v poměrně rychlém sledu od prvotiny, kolekcí příjemného heavy metalu plně oddaného zvuku 80. let. Deska šlape velmi slušně, byť ke konci už trošku na setrvačník.
Mistři melancholické hudby se ani tentokrát nedokáží či nechtějí vydat mimo svou komfortní zónu. Není to kolekce špatných písní, ale jsou to stále tytéž variace na čtvrt století staré téma. Dejme tomu z úcty ze starým nahrávkám ještě pár poslechů.
Skupin s názvem THRONE je samozřejmě více. Zde se jedná o Italskou partu, která to valí v hutném sludge doomovém stylu a je to po všech stránkách správně surová a devastační masa hudby. A jelikož nechybí ani pěkně temná atmosféra, tak mi to dost chutná.
Počúvať tento koncert takmer tridsať rokov po kultovej epizóde Simpsonovcov je úplne sureálne. A zároveň zábavné počúvanie s mohutnými interakciami publika, živými bicimi ako aj celkovým dôstojným vyznením nových aranžmánov.
Tahle kvílivá poloha PARADISE LOST se poslouchá moc dobře. Vyvolávání zašlých, krásných obrázků, co každý pořádný metalista nosí hluboko v srdci, funguje na novém singlu dokonale, čili nezbývá, než obligátně doufat, že takové bude i celé nové album.
Druhý singl a zároveň titulní píseň sedmé studiovky BATTLE BEAST naznačuje, že králové diskotékového metalu zacházejí ještě dál, až někam k osmdesátkovému popu... Dá se to ještě kombinovat? Tahle skladba kupodivu říká, že vlastně ano...