To si niekedy poviete – koncerty na hornom pódiu v Collosseu sa málokedy začínajú presne, nebudem sa tam plašiť na siedmu. Tak sa stalo, že keď som o pol ôsmej večer prišiel, na pódiu už naostro meditovali celoslovenskí, v hlavnom meste pôsobiaci HOLOTROPIC. Našťastie nie dlho a podstatnú časť ich koncertného programu som videl. Rozhodne ma zaujímalo, ako dokážu naživo predviesť materiál z debutového albumu „Permeate“, nie je to jednoduchá hudba na vyblbnutie sa. Sklamaný som určite nebol, išlo o iný než bežný metalový zážitok. HOLOTROPIC miestami pôsobili až introvertným, do seba obráteným dojmom, frontman obzvlášť, pri pomerne striedmom kontakte s publikom medzi skladbami mohol do mikrofónu prehovoriť aj hlasnejšie, ale možno nechcel rozbiť atmosféru. Voľné, nemetalové, často východnou hudbou alebo progresívnym rockom strihnuté pasáže sa však striedali s naozaj ostrými šľahmi technického death metalu, djentu a „matematiky“, a tu sa do toho všetci zúčastnení opierali naozaj dravo a agresívne. Naživo som niekedy mal pocit, že takto by hrali CYNIC, ak by sa pri všetkých svojich „world music“ experimentoch nevykašlali na death metal. Pokiaľ ide o mixovanie extrémneho metalu, djentu, techniky, progresivity a exotických záležitostí, na nahrávke aj naživo HOLOTROPIC presvedčili.

Známejším, už nejaké roky fungujúcim „celoslovenským, v Bratislave usadeným výberom“ sú GOD DEFAMER. Od ich predošlého koncertu u nás ubehlo kusisko času, bolo to ešte vtedy, keď sa akcie s domácimi bandami bežne robili na veľkom pódiu. Ale aj hore si niekoľko desiatok záujemcov o kvalitu prišlo na svoje. Skladby z druhého albumu „Relics“ GOD DEFAMER prekladali vzorkami z debutu „Heavenly Hell“, to znamená, že variabilný, progresívne znejúci melodický, ale divoký a technický death metal sa striedal so svojou o čosi klasickejšou „staršou verziou“. Na minipódiu bolo poriadne živo, frontman i gitaristi časom napochodovali medzi publikum a všetci si hranie užívali, na death metal bolo akosi netradične vysmiato, ale nedá sa vkuse strúhať vážny, optimálne nasr...dený ksicht. Radosť z účinkovania na pódiu sa podpísala na jednom sóle, ale trocha improvizácie dobrý koncert nemá ako zabiť.  

Na záver to rozsekali domáci LUNOKHOD, ktorí si pred necelým rokom urobili na pažbe druhý EP zárez „Black Flame Burning“ a pred pár dňami im vyšlo 9-skladbové CD „Watch Out...Season Of Discontent“. Tak trochu netradične začali s pomalšími, uvoľneným, atmosférickejšie a možno trochu „post“ ladenými skladbami, po nich ale Peter (gitara, vokál), Fero (basa) a Kamil (bicie, sprievodný vokál) kopli do vrtule a publikum uviedli do slušného varu staršími i novými skladbami v duchu ostrého, alternatívne zafarbeného hard coru, plného výbušnej energie. Niektoré ich „najhitovejšie“ záležitosti sa pohybujú až kdesi na hranici melodického punku, LUNOKHOD však svoju dosť rozmanitú hudobnú tvár vedia naživo vynikajúco „predať“. Niekedy im z toho fanúšikovia až plachtia pod stropom a len čakáte, či sa nezosypú niekde na bar. K dobrej hudbe sa divoká zábava skrátka hodí, neodolajú ani staršie substráty, kto tam v piatok bol, vie svoje. Aj o tom, že na Slovensku proste dobré a zaujímavé kapely máme.

Foto: Laci Schürger