GRIEFGOD - Deterioration
Velmi přesvědčivý death metal z Litvy. Spíše střední tempo, silově zasekávané riffy a hluboko posazený vokál evokuje starou severskou školu. Občas jako by se uctívali CARCASS. Vydařená deska.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Na bratislavský koncert MAYHEM sme s potešením akreditovali nášho dlhoročného čitateľa Rola. Napísal svoju prvú reportáž.
V pondelok 26. mája nastala koncertná udalosť, ktorá prinútila navštíviť našu metropolu aj zarytých koncertných absentérov, tzv. izbových vyznávačov metalu. Dorotka Nvotová by si rada vypočula a pozrela v Randale Robbieho Williamsa, tentoraz tu však vystúpila nórska blackmetalová legenda MAYHEM.
Napriek podivnej (ne)propagácii a rozličným informáciám o počte predkapiel (nakoniec boli tri, čo bolo podľa môjho názoru veľa) si našlo cestu na koncert slušný počet ľudí. Prvé dve predkapely sa mi bohužiaľ nepodarilo vidieť, čo ma však nemrzí, aj keď NEVALOTH držím palce, ich druhý a aktuálny album The Antagonist neznie zle.
Maďarský SVOID ma nezaujímal vôbec. Tretia predkapela, to však bola iná záležitosť - francúzsky MERRIMACK, naň som bol relatívne zvedavý. Predviedla dobrý výkon, aj keď chvíľku mi trvalo, kým som sa do hudby dostal. Hlavnou výhodou bolo, že Francúzi nehrali prehnane dlho. Stretol som sa aj s názorom, že údajne zahrali lepšie ako samotný MAYHEM.
Na MAYHEM sa nečakalo dlho a tí to spustili a od začiatku do konca išli ako píly. Aj keď na najnovších promofotkách vyzerajú skôr ako schudobnená METALLICA, naživo to predsa len vyzeralo ako black metal.
Boli tam všetci – od Telocha v kapucni (inak gitarista výborných NIDINGR, ktorých vrelo odporúčam), cez koncertnú výpomoc v podobe Charlesa Hedgera až po Necrobutchera, Hellhammera, ktorého som síce za obrovskou súpravou bicích nevidel, zato ho však počuť bolo dobre. Najmä tam však bol legendárny Attila Csihár, ktorý je známy svojimi prevlekmi a rôznymi rekvizitami, naňho som sa osobne tešil najviac. A rozhodne nesklamal, len rekvizity boli tentokrát poslabšie a Attila si vystačil len s lebkou, prapodivným zväzkom kostí a šibeničným lanom. Na warpainte si dal Maďar fakt záležať, bol plný rôznych tajomných symbolov a znakov, ktoré aj určite niečo dôležité znamenajú. Najdôležitejšia vec však bol jeho charakteristický vokál, ktorý ani v živom prevedení nesklamal.
Zvuk bol podľa môjho názoru dosť dobrý, čitateľný, všetky nástroje boli zreteľne počuť, najviac som si vychutnal Hellhammerove bicie, ktorý diktoval naozaj obdivuhodným spôsobom. Odznelo približne pätnásť skladieb, čo bolo tak akurát. Od obligátneho intra Silvester Anfang hrali kompletný prierez tvorbou od najstarších časov ako napr. Deathcrush, Chainsaw Gutsfuck, Pure Fucking Armageddon, skladby z legendárneho albumu De Mysteriis Dom Sathanas - Pagan Fears, Buried by Time and Dust a majestátnu skladbu Freezing Moon, pre mňa jednoznačne najlepšiu skladbu večera.
Dobre naživo vyznela aj najnovšia tvorba, či už to bola Psywar z aktuálneho albumu Esoteric Warfare, ale hlavne Illuminate Eliminate, ktorá pre mňa po Freezing Moon znamenala druhý vrchol koncertu. Jedna skladba zaznela aj z EP Wolf´s Lair Abyss, konkrétne Symbols Of Bloodswords, bavila aj šlapavá rocková To Daimonion z Grand Declaration Of War. Mňa veľmi potešili aj skladby z Chimery My Death, ale hlavne Whore, ktorá bola v živom prevedení proste výborná.
Celkovo som rád, že som MAYHEM pri príležitosti ich 30. výročia videl. Boli dobrí, miestami výborní, ale pravdepodobne aj mojimi prehnanými očakávaniami sa nedostavil pocit nadšenia. Čo bolo pre mňa prekvapivé zistenie, v piatok 23. mája sa v Tirishi v Banskej Bystrici uskutočnila akcia, na ktorej vystúpili AEON WINDS, BLUTMOND, DORDEDUH a VULTURE INDUSTRIES, no a každá z posledných troch menovaných kapiel ma bavila viac ako slovutný MAYHEM.
rolo
MAYHEM, MERRIMACK, SVOID, NEVALOTH
Bratislava, Randal
26. mája 2014
Atavistic Black Disorder / Kommando (EP) (2021)
Daemon (2019)
Esoteric Warfare (2014)
Ordo Ad Chao (2007)
Chimera (2004)
U.S. Legions (2001)
European Legions (2001)
Grand Declaration of War (2000)
Mediolanum Capta Est (1999)
Wolf´s Lair Abyss (1997)
De Mysteriis Dom Sathanas (1993)
Live In Lepzig (1993)
Deathcrush (1987)
Pure Fucking Armageddon (1986)
Velmi přesvědčivý death metal z Litvy. Spíše střední tempo, silově zasekávané riffy a hluboko posazený vokál evokuje starou severskou školu. Občas jako by se uctívali CARCASS. Vydařená deska.
Päťskladbový návrat do najradostnejšej európskej éry: Berlínsky múr je preč, studená vojna skončila, U2 vydali „Achtung Baby“ a na velikášskej vlne optimizmu križujú svet. Dalo by sa to zniesť dlhšie – aj táto nahrávka, aj tá eufória raných deväťdesiatok.
Bruselský chrlič Déhà seká desky jak na běžícím pásu, ale dokáže být kreativní a pokaždé trochu jiný. Bohužel to šije horkou jehlou a produkce a zvuk působí často jako nedokončené demo. To je případ i téhle atmosféricky depresivní blackové jízdy.
Pokračování trendu z předchozí "Starlight And Ash"? Opět pasáže plné emotivní baladičnosti s výrazným vokálem Cammie Gilbert, ale skupina svůj doom rock překlápí i do temnějších a často drsných metalových poloh. Přitvrdilo se a rozhodně to není na škodu.
Švédsko není živo jen chrastěním. Žijí zde i rozervané duše, jenž se chtějí vyjádřit něžnějšími tóny. Třeba jako post-blackoví (i když, kolik tam toho blacku vlastně zbylo?) TOGETHER TO THE STARS. Nechme se tedy unášet na vlnách hořkosladké melancholie.
Nová éra švédskej legendy, debut u veľkých Metal Blade Records! Podaril sa na výbornú; veď si pustite napríklad hitovku Nail Bomb. WOLFBRIGADE v roku 2024 valcujú všetko, čo im stojí v ceste!
Instrumentální progrock převrácený na ruby. Parádní náladová deska plná technických fines s typickým svojským rukopisem Colina Marstona, který na posledních dvou deskách střídá basu s druhou elektrickou kytarou.