BODY COUNT - Merciless
David Gilmour popri melancholickom novom albume stíha aj trochu aktivizmu. V nepravdepodobnej spolupráci s BODY COUNT sa na gitare riadne odviazal do šesťminútového sóla. Skvelé!
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Doteraz sme boli zvyknutí, že každý album Edguy znamenal určité napredovanie v ich hudobnom vývoji. Mandrake je v tomto ohľade trochu iný. Zreteľný krok dopredu v ňom nie je natoľko postrehnuteľný, kapela sa pridŕža línie, ktorú nastolila na Theater Of Salvation a tak celý album vyznieva skôr štandartne a obsahuje všetko potrebné, aby fanúšik nepocítil sklamanie. Jeho čaro spočíva v drobnostiach, nových inštrumentálnych odtieňoch, ktoré sa dostavia až po viacerých počúvaniach. Osobne mám však k Mandrake srdcovejší vzťah, pretože som si ho z celej diskografie obstarala ako prvý. A takéto albumy sa potom veľmi ťažko hodnotia...
Pri prvom kontakte s touto nahrávkou Vás určite upúta obal z dielne Jeana Pascala Fourniera, ktorý dokonale korešponduje s názvom. Vybrať za názov koreň liečivej rastliny v stredoveku považovaný za magický inšpirovala Tobiho asi práca na Avantasii. V booklete sa nachádzajú už tradičné mená hostí ako Ralf Zdiarstek, Norman Meiritz či Frank Tischer. Tento krát sa k nim pridáva aj warrior Rob Rock.
Na Mandrake cítiť výrazný vplyv keyboardov, čo len potvrdzuje fakt, že ak sa dávkujú v rozumnej miere, môžu slúžiť k ešte väčšej rozmanitosti skladieb. Dokonca Tobias hneď v úvodnej Tears Of A Mandrake oprášil svoj pôvodný, nemetalový nástroj – organ a dokázal jej vtisnúť nezameniteľnú atmosféru. Výrazná melodická linka na pozadí duniacej, rýchlej rytmiky otvára speedovku Golden Dawn. Či sa to zdá niekomu akokoľvek nemožné, Tobiho hlas znie ešte plnšie a vyzretejšie ako predtým. Jerusalem ponúka inštrumentálne zaujímavú skladbu v strednom tempe, ktorej najlepšiu časť predstavuje speedové gitarové sólo s akustickou gitarou. All The Clowns obsahuje melodický námet, typický pre Edguy. Skladba sa nesie v nekomplikovanom, veselom duchu za účasti zborového refrénu. Najväčší šok sa skrýva pod trackom číslo päť Nailed To The Wheel. Po jedinečnom, pomalom začiatku sa skladba stáva stelesnením agresivity a energie, kde si ide Tobi vykričať hlasivky. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedela, že Edguy ju odpaľujú skoro každý večer na pódiu! Pharaoh s úctyhodnou dĺžkou desiatich minút predstavuje členitú, variabilnú skladbu s temným podtónom. Pomalá Wash Away The Poison sa postará o určité vyváženie medzi náročnými a priamočiarejšími nápadmi. Nedosahuje síce kvality takej Land Of The Miracle, ale ten zámer spĺňa dokonale. Návrat k dravému tempu predznamenávajú bicie v úvode Fallen Angels. Jedná sa o tradičné speedové číslo s vynikajúcimi sólami. Deviaty track Painting On The Wall sa pravdepodobne vďaka svojej chytľavosti stal zároveň aj singlom k tejto platni. Skladba Save Us Now sa pôvodne mala objaviť len ako bonus, ale sranda namierená na bicmana Felixa sa prirodzene hneď ujala. Limitovaná verzia obsahuje ešte bonusovú skladbu Devil And The Savant.
Edguy po vydaní posledného albumu odštartovali svoje prvé headlinerské turné, ktoré sa zdá byť nekonečné. Uprostred koncertného kolotoča stihli májovým vystúpením v Offenbachu osláviť desať rokov na metalovej scéne. Napriek zaneprázdnenosti si frontman našiel čas na dokončenie netrpezlivo očakávaného druhého diela Avantasie. A to zďaleka nie je všetko! Podľa posledných informácií by mal na budúci rok vyjsť živý dvojalbum doplnený o zaujímavý booklet s množstvom fotiek. Takže máme sa na čo tešiť!
Na Mandrake cítiť výrazný vplyv keyboardov, čo len potvrdzuje fakt, že ak sa dávkujú v rozumnej miere, môžu slúžiť k ešte väčšej rozmanitosti skladieb. Skvelé album!
9 / 10
Tobias Sammet
- zpěv
Jens Ludwig
- kytara
Dirk Sauer
- kytara
Tobias Exxel
- basa
Felix Bohnke
- bicí
1. Tears of Mandrake
2. Golden Dawn
3. Jerusalem
4. All The Clowns
5. Nailed To The Wheel
6. The Praraoh
7. Wash Away The Poison
8. Fallen Angels
9. Paiting On A Wall
10. Save Us Now
11. The Devil & The Savant (bonustrack)
Space Police: Defenders Of The Crown (2014)
Age Of The Joker (2011)
Tinnitus Sanctus (2008)
Rocket Ride (2006)
Hellfire Club (2004)
Burning Down The Opera (2003)
Mandrake (2001)
The Savage Poetry (remastered 2CD) (2000)
Theater of Salvation (1999)
Vain Glory Opera (1998)
Kingdom of Madness (1996)
The Savage Poetry (1995)
Vydáno: 2001
Vydavatel: AFM Records
Stopáž: 64:31
Produkce: EDGUY
Studio: Rhoen – Studio, Finnvox
Na první poslech jsem byl mírně zklamám, ale po několikátém poslechu zklamání ustoupilo, skvělé album... ovšem vrchol je pro mě Theater Of Salvation.
David Gilmour popri melancholickom novom albume stíha aj trochu aktivizmu. V nepravdepodobnej spolupráci s BODY COUNT sa na gitare riadne odviazal do šesťminútového sóla. Skvelé!
Velmi solidní album, jak se to snad od arizonských veteránů už tak nějak dá i očekávat. Power s thrashem si na něm intenzivně a přátelsky ve známých pózách potřásají rukama a místy je to skutečně intenzivní, zejména tedy v první půli celé nahrávky.
Nová americká skupina poskládaná ze zkušených hudebníků na svém debutu hezky kombinuje svižný progresivní death s trochou té blackové černoty, notnou dávkou melodiky, chmurné atmosféry i nějaké té lehčí hitovosti. Šlape to po čertech dobře.
Už tady byly různé pokusy (i velmi úspěšné) propojit death metal s jinými žánry, ale nevzpomínám si, že by někdo až takto mohutně zfůzoval smrtící kov se sedmdesátkovým art rockem. Deska, která chce svůj čas a deska, o které se bude hodně mluvit.
Redakčný Schrödingerov paradox. Ak je Manatar sklamaný, môže to byť dobré. Rudi chváli - treba byť opatrný. Mari nehlási album roka. Fajn, že Aaron skúsil projekt mimo MDB – doposiaľ premárnená príležitosť. Výsledok ako tvrdší „One Second“ neurazí.
Další emoční zkrachovalec, co tíhu světa ventiluje skrze black metalový one-man projekt. Rockový základ, na který je nabaleno blackové vřeštění. Depresivní, chvílemi podivné, ale zajímavé. Jde o poněkud garážovou nahrávku, ale ty emoce jsou autentické.
Při prvním poslechu mi to sice připadalo jako když pejsek s kočičkou vařili dort, ale nakonec si to sedlo a je z toho opravdu příjemná krmě, sice hodně kořeněná všemožnými extrémy, ale chutná to skvěle.